Boli by ste niekedy povedali, že Rožňava raz bude mať vlastný pivovar? V mojej mladosti istotne nie. V tomto regióne Gemera sa predávalo predovšetkým t.zv. košické pivo. Neskoršie pribudlo pivo z rimavskosobotského pivovaru a potom aj ostatné pivá, ktoré mali odbyt najmä v teplých mesiacoch. Pilo sa ako ktoré. Nebyť historických záznamov, mnohí by sme sa nedozvedeli, že už 8. júna roku 1652 majitelia šiestich malých pivovarov založili v meste spolok malých pivovarov. Súčasníci vedia, že tento spolok sa v meste dodnes neudržal, ale Rožňava má už svoj pivovar, ktorý sa neustále rozrastá. Rožňavčania postupne nachádzajú cestu aj k nemu a pivo tu vyrobené stáva sa stále obľúbenejším.V súčasnosti dostupné informácie o tomto pivovare hovoria, že rožňavský pivovar Kaltenecker otvoril v poradí už svoj druhý remeselný pivovar. Nový výrobný závod pivovaru firma vybudovala na zelenej lúke. Veľkú časť investície v hodnote 4,8 milióna eur podnik použil na najmodernejšiu technológiu, šetrnú k životnému prostrediu pre varenie, kvasenie aj stáčanie piva. Ročná výrobná kapacita nového závodu je plánovaná na 30-tisíc hektolitrov piva, pričom v prvej etape sa spúšťa výroba na technológii s kapacitou 15-tisíc hektolitrov piva za rok. Všetky produkty sa budú plniť do sudov, ako aj do nevratných sklenených fliaš. Sú určené prioritne na slovenský trh, ale dopyt je aj zo zahraničia, a tak časť produkcie pôjde na export. Tento pivovar chváli i ocenenie Pivo roka 2011, ktoré získal spomedzi malých pivovarov na Slovensku.
Do jednej z jeho prevádzok zašiel aj náš dobre známy pán Ladislav Székely. Dobré pivo je aj u neho obľúbený nápoj. Keďže chcel aj on byť aktuálny, zašiel v týchto dňoch do jedného zo zariadení a presvedčil sa o jeho kvalite i kvalite podávaných jedál v reštauračnom zariadení. Napísal nám: Navštívili sme pivovar Kaltenecker v Rožnave a ochutnali sme štyri druhy piva. Momentálne čapujú šesť druhov piva. Dali sme si aj obed ktorý veľmi chutil. Pristavali novú výrobnú halu, kde bude výroba pív ako aj vlastny predaj.
Stránka Maj Gemer nemá vo svojom zámere propagovať predaj alkoholických nápojov. Avšak rozvíjajúci sa rezort, ktorý zapustil v posledných rokoch korene v tomto regióne plnom nezamestnaných a dobre prosperuje, myslím si, že neuškodí spomenúť. Preto sme venovali zopár riadkov i spomínanému pivovaru v Rožňave. Priložené fotografie nášho pivárskeho fajnšmekra tento, v regióne významný počin, potvrdzujú a vhodne dopĺňajú.
{gallery}obsah/roznava/pivovar{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.