Treba podotknúť, že je to prinajmenšom neočakávaný prístup Slovenskej pošty – Pofis k vydaniu i samotnej inaugurácii tejto známky, pretože známka širokej verejnosti aj v takejto podobe predstavuje jedno z navzácnejších historických skvostov, aké Rožňava má. Slávnostná inaugurácia by o. i. veľmi vhodne zapadla svojím významom do predvianočnej atmosféry, ktorá aj na hornom Gemeri začína nadobúdať modernejšie kontúry, než v minulosti. Aj Dušan Buran, PhD. na oficiálnej stránke Pofisu o tomto obraze píše: "Obraz Svätá Anna Samotretia z Rožňavy (1513), v literatúre známy tiež pod menom Rožňavská Metercia, patrí medzi najslávnejšie diela neskorej gotiky na našom území. Kým okruh, z ktorého jeho maliar čerpal inšpiráciu ostáva naďalej predmetom diskusií, len málo pochybností panuje o určení tabule prostredia, v ktorom sa dodnes nachádza. Skupina svätej Anny s jej dcérou Pannou Máriou a vnukom – Ježišom – medzi nimi patrila okolo roku 1500 k najčastejším námetom obrazov na Spiši i na východnom Slovensku
(Levoča, Ľubica, Spišská Sobota, Strážky, Prešov a i.). Rozmach tejto ikonografie súvisel s teologickou ideou o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a práve obrazy objednávané náboženskými bratstvami sv. Anny túto myšlienku propagovali. Rožňavskú Meterciu od väčšiny podobných obrazov odlišuje krajinné pozadie s výjavmi z baníckeho života. A tak možno na tejto tabuli vidieť, ako si človek na prahu novoveku predstavoval mechanizmy potrebné na dobývanie rúd a drahých kovov, vrátane kladiek, vozíkov a niektorých prác ako napr. zvážanie rudy, tavenie a pod. Celému výjavu hore v strede z oblakov prihliada polpostava Boha Otca, po strome vľavo, za sv. Annou, lezie niekoľko anjelov. Tento motív zrejme vychádza zo Starého Zákona, kde sa hovorí o bohatstve, ktoré „neradno hľadať v korune stromu, lež medzi jeho koreňmi“ (Daniel 4,).
Rožňavská tabuľa integruje hneď niekoľko významov: Svätá Anna je patrónkou baníkov, ktorí svoju prácu nechali znázorniť v scénach za ústrednou skupinou. Z tohto pohľadu predstavuje bezprostrednú väzbu s lokálnym prostredím. Strom vľavo je moralisticko-náboženskou metaforou a paralelou k práci baníkov dolujúcich drahé kovy. A napokon – perspektívna krajinná kulisa za ústrednou skupinou predstavuje v našom maliarstve jeden z najstarších pokusov o znázornenie kultúrnej krajiny – prírodného prostredia obývaného a využívaného človekom."
{jcomments on}
































Inaugurácia poštovej známky METERCIA sa 13. decembra 2011 v Rožňave NEUSKUTOČNÍ! Tak znie úvod príspevku od známeho rožňavského výtvarníka a zhotovovateľa príležitostných poštových pečiatok Dr. Štefana Burča, a pokračuje: Rožňavskí organizátori (Klub filatelistov, Farnosť RKC, Dom Matice slovenskej a Banícke múzeum Rožňava) pripravovali pri príležitosti vydania poštovej známky akt jej uvedenia - inauguráciu. Samotné podujatie mala sprevádzať filatelistická výstavka, vydanie prítlačí na obálkach, kultúrny program, ekumenická bohoslužba... Pre nekorektný prístup a nezáujem najmä zo strany Slovenskej pošty - Pofis-u sa podujatie NEUSKUTOČNÍ!
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.