Rožňavu, bývalé banícke mesto na hornom Gemeri, navštívil 19. augusta 2015 predseda vlády SR Robert Fico. Rožňavu si zrejme slovenský premiér nevybral náhodne. Veď tento región je známy na Slovensku vysokou nezamestnanosťou. Na Námestí baníkov hosťa a jeho delegáciu privítali vedúci predstavitelia mesta i okresu. Ambíciou vlády je, aby pripravovaný zákon o podpore najmenej rozvinutým okresom bol v parlamente schválený s účinnosťou od 1. decembra tohto roka. Vzťahovať sa bude minimálne na okresy Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance. Premiér Robert Fico to oznámil na stretnutí v Rožňave s predstaviteľmi okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. za prítomnosti novinárov. Na diskusiu s ním a predstaviteľmi ministerstiev prišli na rožňavskú radnicu primátori, starostovia, podnikatelia, ako aj zástupcovia miestnej štátnej správy z rôznych regiónov. Premiér na stretnutí prezentoval návrh zákona, ktorý je súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka.
Ak daný okres podľa prognóz prekročí určenú mieru nezamestnanosti, podľa zákona sa automaticky spustia osobitné mechanizmy a programy na podporu zamestnávania, vytvárania nových pracovných miest či podnikania. "Nepôjde však len o samotný návrh zákona, ktorý budeme schvaľovať, ale aj o celý rad iných úloh, ktoré budú uložené ministrom a vláde ako takej," konštatoval premiér.
Aktuálne vláda pracuje s hranicou 20-percentnej nezamestnanosti, ktorá by aktivovala automatické mechanizmy v zmysle zákona. Podľa Fica však môže ísť táto hranice ešte nižšie. "Úmyselne som pomenoval aj ďalšie okresy, ktoré pri najbližších prognózach pravdepodobne nebudú mať nad 20 percent, ale ja nevidím principiálny rozdiel medzi 18 a 20 percentami. Očakávam, že vznikne nejaká dohoda v Národnej rade SR, aby sme z tých 20 percent trošku zľavili a išli povedzme na 18 percent. Potom sa ten okruh rozširuje aj o tú druhú skupinu okresov," povedal Fico.
Jedným z opatrení je rozšírenie štátnej pomoci pre malých a stredných podnikateľov. Podľa súčasného stavu má investor nárok na štátnu pomoc, ak na Slovensku investuje viac ako tri milióny eur. Podľa návrhu by v dotknutých okresoch stačila menšia investícia. "Bude stačiť, ak investor príde s investíciou 100.000 eur a viac a zaviaže sa vytvoriť minimálne desať pracovných miest, vznikne mu automaticky nárok na štátnu pomoc vo výške 45 až 55 percent," povedal Fico.
Podpora má zahŕňať aj projekty z eurofondov, napríklad pomocou predfinancovania prostriedkov z európskych zdrojov. Zmena sa má týkať aj pomoci pri výstavbe sociálnych nájomných bytov so zvýšením štátneho príspevku a ďalších oblastí.
Účelom dnešného stretnutia bola podľa premiéra diskusia a pripomienkovanie návrhov, keďže každý okres má špecifické podmienky. "Pripravili sme rozsiahly zoznam opatrení, ktorý bude súčasťou návrhu zákona, a teraz si robíme miestnu oponentúru," povedal Fico.
Vládny kabinet bude schvaľovať návrh zákona o týždeň. Premiér verí, že následne bude v parlamente prerokovaný v konštruktívnom duchu. Vládny Smer-SD sa podľa Fica pri jeho schválení bude uchádzať o širšiu politickú podporu.
(Zdroj: TASR + MG)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.