Napr. 17. marca 2013 na stanici SHMÚ v Červenom Kláštore namerali vo výške 2 metre nad povrchom – 24,0 °C. Vo výške 5 cm nad povrchom dokonca až – 29,0 °C. Slovenský hydrometeorologický ústav konštatoval, že ide o mimoriadnu vec, aby bola najnižšia teplota vzduchu v zimnom polroku na Slovensku zaznamenaná v druhej polovici marca. Väčšinou to býva v januári alebo vo februári. V tom istom čase víchrica spôsobila obrovské škody aj v parku Betliarskeho kaštieľa. 
Teplotné rekordy však počas tejto zimy nepadali. Rekordnou zimou zostáva stále zima z roku 1929, kedy praskali aj stromy a hynula zver. 11. februára 1929 namerali vo Vígľaši – Pstruši dodnes neprekonaný teplotný rekord. Teplomer ukazoval – 41,0 °C. Teplotný rekord sa podarilo namerať vďaka učiteľovi a dobrovoľnému pozorovateľovi Štátneho meteorologického ústavu Jánovi Porschovi a tiež lesníkom vtedajších Československých štátnych lesov, ktorí prevádzkovali vo Vígľaši meteorologickú stanicu. Ladislav Kamenský z banskobystrickej pobočky Slovenského hydrometeorologického ústavu uviedol, že podobná poveternostná situácia sa vyskytuje veľmi zriedkavo a závisí od rozloženia tlakových útvarov, ktoré umožnia prienik arktického vzduchu. Tak tomu bolo aj v roku 1929, pričom silné mrazy trvali bez prerušenia niekoľko týždňov. Tej zimy (podľa slov pamätníkov) stromy doslova pukali a rozleteli sa na kusy. Praskali aj múry domov a ľudia vychádzali von minimálne.
Svet však zažil v rokoch 1250 – 1830 akúsi malú dobu ľadovú (ako býva aj označovaná). Pokles priemernej ročnej teploty možno pozorovať už od roku 1310, po konci tzv. stredovekého teplého obdobia. Námorníci v severských oblastiach začali pozorovať tento trend už o storočie skôr (po roku 1200). V rokoch 1315-1322 nasledovala po sebe séria studených a daždivých rokov. Dážď od jari do jesene poškodzoval vážne úrodu a niektorým plodinám neumožnil vôbec vzrásť. Nasledoval nedostatok krmiva pre dobytok, ktorý navyše decimovali epidémie. Po silnom raste počtu obyvateľov v Európe od ranného stredoveku až do začiatku 14. storočia došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľstva. V priebehu 15. – 17. storočia sa ochladilo na celé desaťročia. V tom čase zamŕzali pravidelne aj rieky v celej západnej Európe. Napr. Vltava bola pravidelne pokrytá ľadom hrubým niekoľko desiatok centimetrov. Tri najchladnejšie obdobia malej doby ľadovej majú aj svoje označenie. Najchladnejšie bolo tzv. Maunderove minimum z rokov 1638 – 1715. V tom čase sa na Slnku neobjavovali takmer žiadne slnečné škvrny. To malo vplyv na klímu na Zemi, ktorá bola výrazne chladnejšia. Druhým najchladnejším obdobím je tzv. Spörerove minimum z rokov 1400 – 1510 a tretie najchladnejšie tzv. Daltonove minimum z rokov 1790 – 1830. Počas tzv. Maunderovho minima bežne počas zimných mesiacov bolo zamrznuté Baltské more a takisto Calaiská úžina, takže bolo možné prejsť cez more z Anglicka do Francúzska.
No zaujalo ma, že napriek tomu, že hojdačky na našom sídlisku (Juh) v Rožňave sú pre aktuálnu snehovú nádielku nepoužiteľné, zaregistroval som, že rodičia obliekli deťom oteplovačky, a vybrali z pivníc sánky.
Len tak premýšľam, či tradičné veľkonočné oblievanie toho roku nenahradíme veľkonočnou guľovačkou ... 
Bc. Petr Mikulecký

 {jcomments on}