Vážení čitatelia, cyklistickej ligy „TOP ROUD Liga“, dňa 13.07.2014, keď spoločne pripravili 86 kilometrovú etapu za účasti 85 cyklistov z celého východného Slovenska, ale aj z ďalších krajov. Etapa viedla z miesta štartu, Muránskej Dlhej Lúky, cez Jelšavu, Gemerské Teplice, Gemerskú Ves, Kameňany, Rákoš, Sirk, Železník, Revúcu, Muráň späť do Muránskej Dlhej Lúky. Etapa mala dve horské prémie – na Železníku a nad Turčokom.
Oba spolupracujúce kluby mali na stupňoch víťazov svojich zástupcov.
V kategórii juniorov sa na prvom mieste umiestnil M. Gešo (Muránska Dlhá Lúka) a v kategórii „B“ (30-39 rokov) zvíťazil Braňo Dorčák (SCK Magnezit Jelšava).
Mimochodom Braňo Dorčák je minuloročným armádnym majstrom Slovenska v cestnej cyklistike jednotlivcov.
Ani ďalší cyklisti oboch klubov sa nedali zahanbiť a bolo ich vidieť v spolupráci v peletóne, tak, ako bolo vidieť aj najstaršieho účastníka jazdiaceho v drese Magnezitu, Eduarda Kuľu, ktorý na vyhlasovaní výsledkov v Muránskej Dlhej Lúke zožal veľký potlesk nie len preto, že zdolal ťažké stúpania a došiel do cieľa, ale hlavne preto, že v sedle bicykla oslávil svoje 74. narodeniny, ku ktorým mu blahoželal aj starosta obce.
Organizačný výbor pretekov vedený metodikom centra cyklistiky Pavlom Mlákayom pripravil okrem iného aj predpísané značkovanie celej trate, ku ktorému materiálne prispela aj obec Gemerské Teplice a jej OÚ.
Za vyhrávania obecného rozhlasu a komentovania starostky obce, p. Mgr. Laury Durančíkovej, o priebehu preteku pred jeho prechodom cez obec, vyšli občania obce na priedomia a povzbudili cyklistov. Vyzdobená obec sa tak stala po Muránskej Dlhej Lúke druhou najlepšou prechodovou obcou a zaradila sa tak medzi tie obce, ktorým záleží na rozvoji športových aktivít svojich občanov a na Gemeri.
Dôkazom tejto skutočnosti je fakt, že obec má v Magnezite dvoch zástupcov a rodia sa v nej mladé nádeje cyklistiky ako napríklad Jakubko Kožuch, úspešný na detských pretekoch o pohár Olympijského víťaza Antona Tkáča v Muráni.
Tiež športový deň v Gemerských Tepliciach opäť dokázal, že o cyklistiku aj v takej malej obci je vzrastajúci záujem, čo je potešiteľným faktom.
Touto cestou v mene Organizačného výboru pretekov a v mene SCK Magnezit Jelšava ďakujem pracovníkom OÚ v Gemerských Tepliciach na čele so starostkou p. Mgr. Laurou Durančíkovou za dôstojný priebeh prechodu pelotónu a jeho konvoja obcou. Všetci ďakujeme za povzbudzovanie občanom obce.
Dušan Gacko
Okresné centrum cyklistiky
SCK Magnezit
podpredseda
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.