cyklistickej ligy „TOP ROUD Liga“, dňa 13.07.2014, keď spoločne pripravili 86 kilometrovú etapu za účasti 85 cyklistov z celého východného Slovenska, ale aj z ďalších krajov. Etapa viedla z miesta štartu, Muránskej Dlhej Lúky, cez Jelšavu, Gemerské Teplice, Gemerskú Ves, Kameňany, Rákoš, Sirk, Železník, Revúcu, Muráň späť do Muránskej Dlhej Lúky. Etapa mala dve horské prémie – na Železníku a nad Turčokom.
Oba spolupracujúce kluby mali na stupňoch víťazov svojich zástupcov.
V kategórii juniorov sa na prvom mieste umiestnil M. Gešo (Muránska Dlhá Lúka) a v kategórii „B“ (30-39 rokov) zvíťazil Braňo Dorčák (SCK Magnezit Jelšava).
Mimochodom Braňo Dorčák je minuloročným armádnym majstrom Slovenska v cestnej cyklistike jednotlivcov.
Ani ďalší cyklisti oboch klubov sa nedali zahanbiť a bolo ich vidieť v spolupráci v peletóne, tak, ako bolo vidieť aj najstaršieho účastníka jazdiaceho v drese Magnezitu, Eduarda Kuľu, ktorý na vyhlasovaní výsledkov v Muránskej Dlhej Lúke zožal veľký potlesk nie len preto, že zdolal ťažké stúpania a došiel do cieľa, ale hlavne preto, že v sedle bicykla oslávil svoje 74. narodeniny, ku ktorým mu blahoželal aj starosta obce.
Organizačný výbor pretekov vedený metodikom centra cyklistiky Pavlom Mlákayom pripravil okrem iného aj predpísané značkovanie celej trate, ku ktorému materiálne prispela aj obec Gemerské Teplice a jej OÚ.
Za vyhrávania obecného rozhlasu a komentovania starostky obce, p. Mgr. Laury Durančíkovej, o priebehu preteku pred jeho prechodom cez obec, vyšli občania obce na priedomia a povzbudili cyklistov. Vyzdobená obec sa tak stala po Muránskej Dlhej Lúke druhou najlepšou prechodovou obcou a zaradila sa tak medzi tie obce, ktorým záleží na rozvoji športových aktivít svojich občanov a na Gemeri.
Dôkazom tejto skutočnosti je fakt, že obec má v Magnezite dvoch zástupcov a rodia sa v nej mladé nádeje cyklistiky ako napríklad Jakubko Kožuch, úspešný na detských pretekoch o pohár Olympijského víťaza Antona Tkáča v Muráni.
Tiež športový deň v Gemerských Tepliciach opäť dokázal, že o cyklistiku aj v takej malej obci je vzrastajúci záujem, čo je potešiteľným faktom.
Touto cestou v mene Organizačného výboru pretekov a v mene SCK Magnezit Jelšava ďakujem pracovníkom OÚ v Gemerských Tepliciach na čele so starostkou p. Mgr. Laurou Durančíkovou za dôstojný priebeh prechodu pelotónu a jeho konvoja obcou. Všetci ďakujeme za povzbudzovanie občanom obce.
Dušan Gacko
Okresné centrum cyklistiky
SCK Magnezit
podpredseda






























__________________________________________________
Vážení čitatelia,
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.