Zameriava sa predovšetkým na históriu baníctva v regióne Malohont, konkrétne na ťažbu a spracovanie rúd železa, neskôr mastenca a magnezitu. Múzeum ponúka aj expozíciu atraktívneho minerálu – pyritu, ľudovo nazývaného mačacie zlato. Pyrit sa v regióne Hnúšte vyskytuje ako sprievodný minerál v mastencovo-magnezitových ložiskách, a práve tu sa našli najväčšie exponáty v rámci celého Slovenska.
Expozícia múzea disponuje značnou zbierkou baníckych predmetov, minerálov či exponátov odkazujúcich na históriu okolia mesta Hnúšťa. Celkový obraz interiéru obohacuje dioráma vstupu do banskej štôlne so žilou pyritu. Návštevníkov prevedie históriou aj zaujímavý dokumentárny film s unikátnymi zábermi podzemných štôlní. Súčasťou návštevy múzea je aj krátky vstup do hlbinných priestorov bane, v ktorej návštevníci prejdú 600 metrov.
V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s podnikateľským sektorom, ktorý reprezentujú spoločnosti Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., SMZ Jelšava, a. s., a občiansky sektor, ktorý zastupuje občianske združenie Horná Rimava. K mestu Hnúšťa, ktoré do projektu vložilo svoju budovu sa pripojila i štátna správa a samospráva vyššieho územného celku. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR, časť expozícií finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer. ,,Aj v oblasti cestovného ruchu sme urobili v Hnúšti výrazný skok dopredu. Vznikol tu náučný chodník na Ceste Márie Széchy, múzeum priemyselnej histórie, oddychová zóna s historickým kamenným mostom, obnovujeme historický park a budovu Petrivaldského vily. Banícke múzeum s možnosťou vstupu do podzemia je už ale nadregionálnym produktom, ktorý skutočne môže prilákať návštevníkov z celého Slovenska. Takto významnú atrakciu som za posledné roky v našom okrese nezaznamenal,“ hovorí o aktivitách Hnúšte v oblasti turizmu primátor mesta Roman Lebeda.
Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, doplnil, že „expozícia novovzniknutého múzea je spracovaná veľmi atraktívne. Ja sám som sa vďaka filmu, ktorý je súčasťou expozície, dozvedel veľa nových informácií. Som si istý, že toto miesto sa stane obľúbeným cieľom návštevníkov, ale najmä školských výletov zo širokého okolia. Potrebujeme ukázať našej mládeži, ako žili naši predkovia a najmä ako baníctvo a ťažba nerastných surovín aj dnes dávajú prácu obyvateľom našich regiónov.“
„Región Gemer-Malohont má bohatú históriu baníctva a priemyslu, ktorú pripomína niekoľko významných pamiatok. Ich trasu mapuje železná cesta, ponúkajúca návštevníkom niekoľkodňové putovanie naším regiónom a sme nesmierne radi, že Hnúšťa so svojou bohatou tradíciou baníctva priniesla novú expozíciu, dotvárajúcu príbeh tejto časti našej histórie. Okrem baníckeho múzea však v Hnúšti nachádzame mnoho zaujímavostí, ktoré vytvárajú bohatú turistickú ponuku pre návštevníkov mesta,“ dodal Viktor Brádňanský, destinačný koordinátor OOCR GEMER.
Banské múzeum v Hnúšti sa nachádza pri areáli spoločnosti GENES, adresa je Mútnik – Skálie 1, Hnúšťa.
Dvere múzea budú otvorené každú sobotu o 10:00 hod. na jeden vstup. Sprevádzaný vstup do podzemia je potrebné si rezervovať telefonicky vopred. Vstup do múzea je zdarma, kombinácia múzeum + banské podzemie stojí 4 € za osobu.
Mgr. Viktor Brádňanský
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-