„V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s viacerými odborníkmi a nadšencami presvedčenými o pozitívnom význame záchrany vily. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR (vtedajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) prostredníctvom schémy podpory najmenej rozvinutých okresov cez Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota vo výške 100 000 €, Miestna akčná skupina MALOHONT vo výške 94 999,84 € a Ministerstvo kultúry SR vo výške 10 000 €,“ dodal primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský.
Architektonickú štúdiu interiérového dizajnu a exteriéru finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer vo výške 7850 €. Ako uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj, Ján Beljak, “Banskobystrický kraj v meste Hnúšťa podporil v posledných rokoch viacero projektov, ktorých cieľom je rozvoj cestovného ruchu v meste a jeho okolí. Podporili sme vybudovanie cyklopožičovne, v minulom roku aj vznik unikátneho Banského múzea s možnosťou vstupu do „živej“ štôlne, ktorá vedie k baniam, v ktorých stále prebieha ťažobná činnosť. Petrivaldského vila bola jedným z prvých schválených rozvojových zámerov od vzniku Rozvojovej agentúry BBSK. Veľmi sa teším, že novozrodená uzrela sveta a spolu s ostatnými projektami prispeje k rozvoju cestovného ruchu v meste Hnúšťa.“
V súčasnosti sa Petrivaldského vila uchádza o prestížne ocenenie Kultúrna pamiatka roka – FÉNIX, v kategórii najkrajšie obnovená národná kultúrna pamiatka. Pevne verím, že sa ľudia v Hnúšti spoja a zahlasujú za ich “želiezko v ohni”, lebo táto vilka si to naozaj zaslúži. Oveľa dôležitejšie ale bude, aby sme spoločnými silami rozbehli život a dianie v tejto vile, nech slúži miestnym a aj návštevníkom.
"Máme vypracovanú veľmi kvalitnú štúdiu pre interiérové expozície a ako organizácia radi pomôžeme aj pri ďalších výstavách a podujatiach,” povedal Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Petrivaldského vila upúta svojimi tvarmi a vežičkou. Neveľkú vilku nazvali podľa jej pôvodného majiteľa, miestneho lekárnika Pankráca Petrivaldského, ktorého prezývali „Dundy“. Objekt zrejme vznikol začiatkom dvadsiateho storočia, v období doznievajúcej secesie. Má pôdorys nepravidelného tvaru s rohovým rondelom, ktorý má na poschodí balkón a zo strechy vystupuje ako „vežička“.
Priečelie vily je obložené kvalitnou pálenou tehlou so signatúrou piešťanského výrobcu „UT“ (Uzsicskay Téglagyár). Historický ráz vily dotvárajú umelecko-výtvarné ozdobné prvky fasád: ružicová ozdoba štítu, rímsy, stĺpy balkóna, lemovania nároží, šambrány (dekoratívne orámovanie) okien, rezbárska výzdoba okenných rámov a maľovaná výzdoba v interiéri a na strope balkónu. K vile bol zozadu pristavený hospodársky trakt. Kedysi v ňom bola výrobňa sódovky s plniarňou fliaš, v tej dobe mimoriadne populárneho nápoja. Po smrti lekárnika Petrivaldského (r. 1976), ktorý nemal dedičov, prešiel objekt do majetku štátu a neskôr mesta. Národnou kultúrnou pamiatkou je vila od roku 1998.
Jozef Kopor
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.