
Slávnosť začala omšou, ktorú slúžil farský administrátor JCLic. Peter Krajč, ktorý požehnal novo osadenú sochu sv. Barbory a sochu sv. Floriána.
Po tejto časti oslavy sa pustila Modlitba hasiča, ktorú zhudobnil a zahral p. Hanes a text nahovoril p. Genčanský, za čo aj touto cestou ďakujeme. Potom sa prihovoril k prítomným Karol Szabo, poslanec Mestského zastupiteľstva v Jelšave, ktorý privítal prítomných hostí a priblížil históriu a súčasnosť hasičského zboru.
Nastal okamih oceňovania, k prítomným sa prihovoril Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda a veliteľ DHZ Jelšava. Poukázal na nezištnosť konania všetkých prítomných ocenených.
Boli udelené nasledovné medaile:
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, Ladislav Berki, Pavol Berki,
Bronzový kríž – Za zásluhy a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Gabriela Jakubecová,
Za mimoriadne zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Kováč,
Bronzový kríž – Za zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Zdenko Javorčík starší,
Zlatý kríž – Za zásluhy s hviezdou, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Ing. Pavol Zapletal, MBA,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Jaroslav Humeník, Ján Jurek, Slavomír Machava, Attila Žilka,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Mesto Jelšava – cenu prevzal MVDr. Milan Kolesár, primátor a SMZ, a. s. Jelšava – cenu prevzal Ing. Roman Gažúr, generálny riaditeľ,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica, npor. Marek Hodoš – OR HaZZ Revúca, Dominik Kochjar, DHZ Muráň, Marcel Šuhaj, DHZ Muráň,
Svätého Floriána za záchranu ľudského života pri požiari dňa 22. mája 2023 v Jelšave – prap. Peter Siman – OR HaZZ Revúca,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Viera Bérešová, Nataša Fertőová, Marián Gacko, Ladislav Horváth, Ľudovít Koren, Zdenko Javorčík mladší, Juraj Samko starší, Juraj Samko mladší, Bc. Peter Repák, Martin Stehlo, Irena Petro Zacharová, Ivan Petro Zachar, Bc. Gabriela Sabonová, Zdenko Švejkovský, JCLic. Peter Krajč,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Pamätná medaila k príležitosti 100. výročia vzniku ZHJ Slovenska a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Berki, Zdenko Javorčík najstarší, Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ,
Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Lucia Bábelová, Ladislav György, Ján Hudaček, Ondrej Kožiak, František Polák, Peter Gergely, Bc. Anna Hudačeková, Mgr. Michal Kolodziejský Ladislav Koto, Ing. Peter Niklas, Mgr. Eva Přibylová, Karol Szabo Mestské lesy, s.r.o. Jelšava – cenu prevzal Ing. Michal Fulmek, konateľ, Mestské služby Jelšava – cenu prevzala Iveta Kováčová, Základná škola s materskou školu Jelšava – cenu prevzala Mgr. Martina Kolesárová, zástupkyňa riaditeľky, Dobrovoľný hasičský zbor Tótkomlóš – cenu prevzal Sándor Nagy, veliteľ, Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak – cenu prevzal Ján Roskoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ Rákoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Jelšava pri príležitosti 150. výročia založenia Jelšava,
Pamätná stuha k 150. výročiu založenia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava – DHZ Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Tótkomlóš, Nadlak, SMZ, a. s. Jelšava – Banská záchranná služba, OR HaZZ Revúca, Obvodné oddelenie policajného zboru Jelšava.
Ocenenia boli odovzdané, prítomní sa z kostola presunuli do Mestského múzea, kde si prezreli výstavu hasičských modelov Miroslava Kováča, Ivana Petra Zachara a Ing. Pavla Zapletala, MBA. Výstava bude prístupná do konca septembra. Ďalším sprievodným podujatím bola statická ukážka hasičskej techniky z okolitých DHZ – historická technika, ale aj súčasná zásahová. V priestoroch Kaštieľa Coburgovcov bola ukážka pátrania po nezvestných osobách psami pohotovostného pátracieho tímu.
Pochutnať si prítomní mohli aj na guláši, ktorý varil Marek Javorčík – ďakujeme. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, ktoré prispelo k realizácii tohto podujatia, SMZ, a. s. Jelšava. Realizácia podujatia by nemohla byť realizovaná ani bez príspevku 2 % dani od fyzických či právnických osôb, ktoré bolo poskytnuté pre DHZ Jelšava, Attilovi Žilkovi za sponzorskú pomoc, Silvii Zapletalovej za kvetinovú výzdobu, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestským službám Jelšava.
Nedeľa patrila zahraničným hosťom, s ktorými sme sa prešli ku soche sv. Floriána, navštívili sme Hasičskú zbrojnicu v Plešivci, ďakujeme Ladislavovi Jánošdeákovi.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí svojou troškou prispeli ku tomu, aby sa toto spomienkové podujatie mohlo zrealizovať.
Gabriela Jakubecová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-