
Slávnosť začala omšou, ktorú slúžil farský administrátor JCLic. Peter Krajč, ktorý požehnal novo osadenú sochu sv. Barbory a sochu sv. Floriána.
Po tejto časti oslavy sa pustila Modlitba hasiča, ktorú zhudobnil a zahral p. Hanes a text nahovoril p. Genčanský, za čo aj touto cestou ďakujeme. Potom sa prihovoril k prítomným Karol Szabo, poslanec Mestského zastupiteľstva v Jelšave, ktorý privítal prítomných hostí a priblížil históriu a súčasnosť hasičského zboru.
Nastal okamih oceňovania, k prítomným sa prihovoril Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda a veliteľ DHZ Jelšava. Poukázal na nezištnosť konania všetkých prítomných ocenených.
Boli udelené nasledovné medaile:
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, Ladislav Berki, Pavol Berki,
Bronzový kríž – Za zásluhy a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Gabriela Jakubecová,
Za mimoriadne zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Kováč,
Bronzový kríž – Za zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Zdenko Javorčík starší,
Zlatý kríž – Za zásluhy s hviezdou, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Ing. Pavol Zapletal, MBA,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Jaroslav Humeník, Ján Jurek, Slavomír Machava, Attila Žilka,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Mesto Jelšava – cenu prevzal MVDr. Milan Kolesár, primátor a SMZ, a. s. Jelšava – cenu prevzal Ing. Roman Gažúr, generálny riaditeľ,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica, npor. Marek Hodoš – OR HaZZ Revúca, Dominik Kochjar, DHZ Muráň, Marcel Šuhaj, DHZ Muráň,
Svätého Floriána za záchranu ľudského života pri požiari dňa 22. mája 2023 v Jelšave – prap. Peter Siman – OR HaZZ Revúca,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Viera Bérešová, Nataša Fertőová, Marián Gacko, Ladislav Horváth, Ľudovít Koren, Zdenko Javorčík mladší, Juraj Samko starší, Juraj Samko mladší, Bc. Peter Repák, Martin Stehlo, Irena Petro Zacharová, Ivan Petro Zachar, Bc. Gabriela Sabonová, Zdenko Švejkovský, JCLic. Peter Krajč,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Pamätná medaila k príležitosti 100. výročia vzniku ZHJ Slovenska a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Berki, Zdenko Javorčík najstarší, Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ,
Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Lucia Bábelová, Ladislav György, Ján Hudaček, Ondrej Kožiak, František Polák, Peter Gergely, Bc. Anna Hudačeková, Mgr. Michal Kolodziejský Ladislav Koto, Ing. Peter Niklas, Mgr. Eva Přibylová, Karol Szabo Mestské lesy, s.r.o. Jelšava – cenu prevzal Ing. Michal Fulmek, konateľ, Mestské služby Jelšava – cenu prevzala Iveta Kováčová, Základná škola s materskou školu Jelšava – cenu prevzala Mgr. Martina Kolesárová, zástupkyňa riaditeľky, Dobrovoľný hasičský zbor Tótkomlóš – cenu prevzal Sándor Nagy, veliteľ, Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak – cenu prevzal Ján Roskoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ Rákoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Jelšava pri príležitosti 150. výročia založenia Jelšava,
Pamätná stuha k 150. výročiu založenia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava – DHZ Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Tótkomlóš, Nadlak, SMZ, a. s. Jelšava – Banská záchranná služba, OR HaZZ Revúca, Obvodné oddelenie policajného zboru Jelšava.
Ocenenia boli odovzdané, prítomní sa z kostola presunuli do Mestského múzea, kde si prezreli výstavu hasičských modelov Miroslava Kováča, Ivana Petra Zachara a Ing. Pavla Zapletala, MBA. Výstava bude prístupná do konca septembra. Ďalším sprievodným podujatím bola statická ukážka hasičskej techniky z okolitých DHZ – historická technika, ale aj súčasná zásahová. V priestoroch Kaštieľa Coburgovcov bola ukážka pátrania po nezvestných osobách psami pohotovostného pátracieho tímu.
Pochutnať si prítomní mohli aj na guláši, ktorý varil Marek Javorčík – ďakujeme. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, ktoré prispelo k realizácii tohto podujatia, SMZ, a. s. Jelšava. Realizácia podujatia by nemohla byť realizovaná ani bez príspevku 2 % dani od fyzických či právnických osôb, ktoré bolo poskytnuté pre DHZ Jelšava, Attilovi Žilkovi za sponzorskú pomoc, Silvii Zapletalovej za kvetinovú výzdobu, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestským službám Jelšava.
Nedeľa patrila zahraničným hosťom, s ktorými sme sa prešli ku soche sv. Floriána, navštívili sme Hasičskú zbrojnicu v Plešivci, ďakujeme Ladislavovi Jánošdeákovi.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí svojou troškou prispeli ku tomu, aby sa toto spomienkové podujatie mohlo zrealizovať.
Gabriela Jakubecová
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.