združujúci občanov mesta a dôstojníkov vtedajšej jelšavskej vojenskej posádky.
Po druhej svetovej vojne bolo založené poľovnícke združenie Magnezitár, ktoré obhospodarovalo jelšavský revír až do roku 1993. V tomto roku na základe prinavrátenia okolitých lesov do majetku mesta začalo 1.1.1994 svoju činnosť vykonávať Mestské poľovnícke združenie Jelšavan. Aj keď cesta historického vývinu poľovníctva bola dlhá a zložitá, nenarušila celistvosť jelšavského revíru a nepripravila Jelšavčanov o chuť a radosť zo starostlivosti o zver žijúcu v ňom.
Poľovný revír v Jelšave tvoria poľovné pozemky o celkovej výmere 4096 ha, ktoré sú tvorené poľnohospodárskou pôdou o výmere 1021 ha, lesnou pôdou 3069 ha, vodnými plochami 2 ha, a ostatnými pozemkami 3 ha. Hlavným druhom zveri v Jelšave je srnčia zver chovaná v normovanom počte 66 ks, jelenia zver v normovanom počte 20 ks a diviačia v odporúčanom počte 22 ks. Ojedinele sa tu vyskytuje aj danielia zver. Zo šeliem je možné loviť vlka, líšku, psíka medvedíkovitého, kuny a jazveca. Pozorovať je možné medveďa, rysa, aj mačku divú. Počas 175- ročnej histórie poľovníckych spolkov a združení v Jelšave bolo ulovených mnoho hodnotných trofejí zlatých jeleňov aj srncov, strieborný vlk a množstvo medailových trofejí diviačej zveri. Najhodnotnejšia trofej ulovená v Jelšave bola v roku 1935 pánom Safcsákom. Diviačie kly 136,8 b. C.I.C boli ako národný rekord prekonané až o niekoľko desaťročí.
Činnosť jelšavských poľovníkov nie je zameraná len na starostlivosť a lov zveri, ale aktívne prispievajú aj v iných činnostiach. MsPZ pravidelne usporadúva strelecké preteky v novovybudovanej strelnici na Gombiarke a pomáha mestu pri organizovaní rôznych akcií.
Vybudovaním oddychových miest na turistickej trase Jelšava - Hrádok, zorganizovaním chovateľských prehliadok trofejí a súťaží pre deti, naše aj z družobných miest, prispievajú jelšavskí poľovníci aj k osvetovej činnosti.
M. Mračna
nedeľa, 03 júl 2011 14:33
Lovecký spolok, ktorý v Jelšave vznikol v roku 1836 patrí medzi najstaršie združenia Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Mračna
Poľovníctvo je s Jelšavou a jej obyvateľmi historicky dlho spojené. Už pred niekoľkými storočiami patrilo Muránske panstvo, ktorého súčasťou bol aj jelšavský chotár, k najkrajším poľovníckym oblastiam vo vtedajšom Uhorsku. Lovecký spolok, ktorý v Jelšave vznikol v roku 1836 patrí medzi najstaršie združenia tohto druhu. Počas 175– ročnej histórie prešiel niekoľkými zmenami, ktoré si vyžadovala politická situácia v danom období. Z obdobia pred prvou svetovou vojnou sa nám nezachovali skoro žiadne dokumenty, takže činnosť loveckého spolku v tomto období je pre nás tak trochu zahmlená. V čase prvej československej republiky existoval Lovecký spolok
Zverejnené v
Jelšava



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a