Dňa 21. januára 2015 v deň 70. výročia oslobodenia Mesto Jelšava a ZO SZPB v Jelšave pripravili spomienkovú slávnosť spojenú s pripomenutím si 70. výročia smrti evanjelického kňaza a protifašistického bojovníka Ladislava Remeteho. Pozvaní hostia, predstavitelia mesta, členovia OV SZPB z Rožňavy, členovia ZO SZPB z Jelšavy, verejnosť a školská mládež si uctili pamiatku oslobodenia mesta, a tým aj ukončenia 2. svetovej vojny v Jelšave položením vencov k pamätníku na Námestí republiky. K účastníkom osláv sa pri pamätnej tabuli Ladislava Remeteho vo dvore evanjelickej a. v. fary prihovoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Slávnostné dopoludnie pokračovalo v zasadačke MsÚ Jelšava, kde predseda ZO SZPB pán Karol Szabo pripomenul prítomným udalosti posledných vojnových dní v Jelšave. Hlavnej téme dopoludnia – 70. výročiu tragickej smrti evanjelického kňaza Ladislava Remeteho bola venovaná prezentácia s výkladom historických udalostí pripravená Mgr. T. Strelkovou, riaditeľkou Mestského múzea Jelšava. So zverejnením zatiaľ nepublikovanýchhistorických materiálov vystúpil Mgr. Ondrej Mladší, bývalý primátor mesta. O osobnosti Ladislava Remeteho živo diskutovali a predniesli svoje poznatky aj prítomní členovia OV SZPB. Kto bol tento „malý muž“ (ako ho nazývali), ktorý zorganizoval partizánsku skupinu z územia vtedajšieho Maďarska (Jelšava bola súčasťou Maďarského kráľovstva od roku 1938), sám Maďar, ktorý svojimi myšlienkami a činmi ďaleko predišiel dobu, v ktorej žil. Ladislav Remete pochádzal zo Šoprone, zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala do evanjelickej cirkvi. Ako evanjelický katecheta prišiel v roku 1939 do Jelšavy, kde sa stal veľmi obľúbeným organizátorom mládeže , ich voľného času – „jeho mládež“ nazývaná Remeteho Banda spoločne trávila čas na fare. Na výzvu veliteľa partizánskej skupiny z Čiernej Lehoty zorganizoval Jelšavský
partizánsky oddiel. 13. septembra 1944 ako oddiel partizánskej skupiny Sláva, ktorého bol veliteľom a oddiel bol organizovaný ako špionážny oddiel na území Maďarska. Mal dvadsať členov, z toho boli ôsmi členovia Remeteho Bandy. V čase keď Nemci obsadili Jelšavu sa často zdržiaval v horách. 20. decembra 1944 prišiel z jelšavských hôr do mesta na evanjelické služby Božie. Pri vchode do kostola bol zatknutý (napriek tomu, že bol varovaný nepokúsil sa ujsť). Bol väznený na policajnom riaditeľstve v terajšom jelšavskom kaštieli a 27. decembra 1944 bol prijatý do Krajskej väznice v Banskej Bystrici. 09. januára 1945 záznam v knihe hovorí o prepustení domov, v skutočnosti bol odvezený na smrť do vápenky v Nemeckej.
Okolnosti smrti ostali zahalené rúškom tajomstva, hovorí sa o zrade, žiarlivosti, ba až nenávisti. To je aj odpoveď na nevyslovenú otázku, prečo spomíname až teraz...
Zdrojom informácií o živote L. Remeteho bola publikácia jedného z členov Remeteho Bandy K. NANDRÁSKEHO - László Remete. Človek, ktorý prekračoval hranice.
MM Jelšava
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.