historických materiálov vystúpil Mgr. Ondrej Mladší, bývalý primátor mesta. O osobnosti Ladislava Remeteho živo diskutovali a predniesli svoje poznatky aj prítomní členovia OV SZPB. Kto bol tento „malý muž“ (ako ho nazývali), ktorý zorganizoval partizánsku skupinu z územia vtedajšieho Maďarska (Jelšava bola súčasťou Maďarského kráľovstva od roku 1938), sám Maďar, ktorý svojimi myšlienkami a činmi ďaleko predišiel dobu, v ktorej žil. Ladislav Remete pochádzal zo Šoprone, zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala do evanjelickej cirkvi. Ako evanjelický katecheta prišiel v roku 1939 do Jelšavy, kde sa stal veľmi obľúbeným organizátorom mládeže , ich voľného času – „jeho mládež“ nazývaná Remeteho Banda spoločne trávila čas na fare. Na výzvu veliteľa partizánskej skupiny z Čiernej Lehoty zorganizoval Jelšavský

partizánsky oddiel. 13. septembra 1944 ako oddiel partizánskej skupiny Sláva, ktorého bol veliteľom a oddiel bol organizovaný ako špionážny oddiel na území Maďarska. Mal dvadsať členov, z toho boli ôsmi členovia Remeteho Bandy. V čase keď Nemci obsadili Jelšavu sa často zdržiaval v horách. 20. decembra 1944 prišiel z jelšavských hôr do mesta na evanjelické služby Božie. Pri vchode do kostola bol zatknutý (napriek tomu, že bol varovaný nepokúsil sa ujsť). Bol väznený na policajnom riaditeľstve v terajšom jelšavskom kaštieli a 27. decembra 1944 bol prijatý do Krajskej väznice v Banskej Bystrici. 09. januára 1945 záznam v knihe hovorí o prepustení domov, v skutočnosti bol odvezený na smrť do vápenky v Nemeckej.
Okolnosti smrti ostali zahalené rúškom tajomstva, hovorí sa o zrade, žiarlivosti, ba až nenávisti. To je aj odpoveď na nevyslovenú otázku, prečo spomíname až teraz...
Zdrojom informácií o živote L. Remeteho bola publikácia jedného z členov Remeteho Bandy K. NANDRÁSKEHO - László Remete. Človek, ktorý prekračoval hranice.
MM Jelšava
































Dňa 21. januára 2015 v deň 70. výročia oslobodenia Mesto Jelšava a ZO SZPB v Jelšave pripravili spomienkovú slávnosť spojenú s pripomenutím si 70. výročia smrti evanjelického kňaza a protifašistického bojovníka Ladislava Remeteho. Pozvaní hostia, predstavitelia mesta, členovia OV SZPB z Rožňavy, členovia ZO SZPB z Jelšavy, verejnosť a školská mládež si uctili pamiatku oslobodenia mesta, a tým aj ukončenia 2. svetovej vojny v Jelšave položením vencov k pamätníku na Námestí republiky. K účastníkom osláv sa pri pamätnej tabuli Ladislava Remeteho vo dvore evanjelickej a. v. fary prihovoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Slávnostné dopoludnie pokračovalo v zasadačke MsÚ Jelšava, kde predseda ZO SZPB pán Karol Szabo pripomenul prítomným udalosti posledných vojnových dní v Jelšave. Hlavnej téme dopoludnia – 70. výročiu tragickej smrti evanjelického kňaza Ladislava Remeteho bola venovaná prezentácia s výkladom historických udalostí pripravená Mgr. T. Strelkovou, riaditeľkou Mestského múzea Jelšava. So zverejnením zatiaľ nepublikovaných
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-