Oplatí sa obciam investovať do detských ihrísk, keď vandali poškodzujú ich zostavy?
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zničenie detských preliezačiek na Mníšanskej ulici v Jelšave pobúrilo nielen obyvateľov tejto časti mesta, ale aj ľudí, ktorí sa podieľali na vytváraní priestoru na športovanie a využitie voľného času detí. Ako to všetko začalo, kto dal podnet, aby detské ihrisko vzniklo, ako sa pristúpilo k realizácii tejto myšlienky a čo z toho všetkého nakoniec zostalo? Na tieto otázky odpovedá pracovníčka sekretariátu primátora mesta Jelšava Ing. Miroslava Repáková:
„Súčasná doba prináša popri mnohých výdobytkoch aj negatíva. Patrí medzi ne aj zhoršená pohybová kultúra detí. Detské ihriská sú jedným z miest, kde môžu deti tento nedostatok odstraňovať. Zároveň sa ihriská stávajú miestom kontaktu s ostatnými deťmi, rozvíja sa ich osobnosť, myslenie, empatia, kreativita. Poskytujú deťom mnohé možnosti zábavy a rodičom možnosti stretávania sa a odovzdávania si skúseností pri raste svojich ratolestí.
Mesto Jelšava zabezpečuje prostredníctvom svojej organizácie Mestské služby Jelšava údržbu detských ihrísk na území mesta. Podľa finančných možností zabezpečuje aj postupnú výmenu detských zostáv, ktoré musia zodpovedať požiadavkám noriem. Je však nepochopiteľné, že práve detské ihriská sa stávajú terčom útoku vandalov, a ich opätovné obnovenie resp. dovybavenie zbytočne odčerpáva peniaze, ktoré by sa dali použiť užitočnejšie. Negatívnym príkladom je detské ihrisko na Mníšanskej ulici, do ktorého sa mesto rozhodlo zainvestovať na žiadosť obyvateľov ulice. Počiatočné investície do detského ihriska, ktoré zahŕňali úpravy terénu, oplotenie, vybavenie preliezačkami odčerpalo z mestského rozpočtu cca 3 000 Eur. Ihrisko však v takom stave vydržalo veľmi krátky čas. Na opätovnú žiadosť obyvateľov mesto zakúpilo v mesiaci júl 2009 detskú zostavu v hodnote cca 1 000 Eur. A jej stav dnes? Žalostný, detská preliezačka je prakticky nefunkčná, a na to, aby ihrisko spĺňalo svoj účel je potrebné opäť siahnuť do mestskej kasy! Takže sa pýtame – Oplatí sa investovať a kupovať?“
Foto: Ing. Miroslava Repáková
{jcomments on}
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.