Ako dôchodca sa pravidelne zúčastňoval spomienkových osláv na Slavíne, v Banskej Bystrici, na Dukle, v Revúcej, v Rožňave, Tornali (kde mal od 20.12.1944 do 15.1.1945 svoj štáb jeho najvyšší veliteľ maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský), v Čiernom Potoku a samozrejme v Rimavskej Sobote.
Celé obdobie, až do konca roka 2019, kedy sa u nás objavil koronavírus, sa zúčastňoval prednášok a besied na základných školách v okresoch Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota a Poltár.
Primátor mesta JUDr. Jozef Šimko na adresu plk. v. v. Ladislava Sládeka povedal: „Ako veterán 2. svetovej vojny je vzácnym klenotom nielen nášho mesta, ale aj pre celú našu krajinu.“ Do Rimavskej Soboty sa prisťahoval ako dôchodca.
Ing. Jozefovi NOCIAROVI, ktorý celý život od malička zasvätil športu. Od roku 1973 najmä bojovým umeniam. V Lokomotíve Rimavská Sobota začal s džudom. Pod vedením trénera Juraja Svoreňa získal dvakrát titul majstra Slovenska. Pod vedením trénera Eduarda Jánskeho získal bronzovú a striebornú medailu.
Vynikajúce výsledky dosahoval aj v oddiele Slávia SVŠT Bratislava, v drese ktorej absolvoval mnoho turnajov po celom Česko-Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách Európy.
Po ukončení vysokoškolských štúdií sa vrátil do rodnej Rimavskej Soboty a pôsobil v tunajšej telovýchovnej jednote Mladosť, kde sa venuje trénerstvu až dodnes ako tréner mladých džudistov.
Niekoľko rokov zastáva aj funkciu predsedu oddielu JUDO Rimavská Sobota.
Zásluhou Jozefa Nociara sa v meste Rimavská Sobota od roku 1975 organizuje „Medzinárodná Veľká cena Rimavskej Soboty v džude, v jeho športovom odvetví, na čo je hrdé celé mesto Rimavská Sobota.
Mgr. Attilovi HACSIMU, ktorý vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pravde a informáciám zasvätil celý svoj život. Od roku 1969 pôsobil ako redaktor GEMERSKÝCH ZVESTÍ, do ktorých prispel stovkami článkov, v ktorých popisoval nielen mesto Rimavská Sobota, ale značnú časť celého Gemera.
Od roku 1979 až do prevratu 1989 pôsobil ako regionálny korešpondent UJSZÓ. Od roku 1990 sa vrátil k novovznikajúcim Gemerským zvestiam, v ktorých pracoval až do roku 2005.
Okrem novinárskej práce sa venoval aj zveľaďovaniu mesta Rimavská Sobota ako mestský a krajský poslanec. Svoj vzťah k mestu vyjadril v knihe „LEGENDA LEGIEND“, v ktorej popisuje 100-ročnú tradíciu futbalu v meste Rimavská Sobota.
V roku 2018 spolu s novinárom Jánosom Juhászom Dósom pri príležitosti 50. výročia založenia periodika “GÖMÖRI HÍRLAP“ zostavili publikáciu „TAK SME PÍSALI GÖMÖRI HÍRLAP“.
V roku 2020 vydal knihu „HORKOSLADKÝ CHLIEB TENISOVÝ“, ktorá vyšla v slovenskom aj maďarskom jazyku.
V súčastnosti pripravuje publikáciu o histórii regionálneho futbalu.
Meno Mgr. Attilu Hacsiho navždy ostane späté s Rimavskosobotskými Gemerskými zvesťami – Gömöri Hírlap.
Z dôvodov protipandemických opatrení sa slávnostného aktu zúčastnili len poslanci mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote. Celému aktu prispeli k dôstojnosti hudobné vystúpenia žiakov ZUŠ v Rimavskej Sobote.
V Čiernom Potoku 24.9.2021
JUDr. Jozef Pupala
Foto: autor príspevku
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-