regiónom: Pavol Emanuel Dobšinský, Martin Kukučín a Ivan Krasko. Pýtate sa ako sa tam dostali?
(23444) Kukučín je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 5. októbra 1986 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice. Je pomenovaná po Martinovi Kukučínovi. Meno planétky sa stalo oficiálnym po zverejnení v cirkulári MPC č. 43194 vydanom dňa 4. augusta 2001 Medzinárodnou astronomickou úniou.
(33129) Ivankrasko je asteroid v hlavnom páse asteroidov, ktorý objavili Peter Kolény a Leonard Kornoš na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Modre l. februára 1998. V Minor Planet Circular číslo 68448 z 30. januára 2010 bolo uverejnené pomenovanie asteroidu na (33129) Ivankrasko.
Zatiaľ posledným asteroidom pomenovaným podľa gemerskej literárnej osobnosti je asteroid
(39880) Dobšinský, ktorého oficiálne pomenovanie bolo schválené 6. apríla 2012 Medzinárodnou astronomickou úniou. 
Na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Modre bol 60 cm reflektorom Petrom Kolénym a Leonardom Kornošom 15. 3. 1998 objavený v západnej časti súhvezdia Lev nový asteroid, ktorý dostal označenie 1998 ER9. Asteroid s priemerom 3 kilometre bol v čase objavu od Zeme vzdialený 192 miliónov kilometrov. Jeho jasnosť bola len 18 magnitúd, čo je viac ako 60 000 krát menej ako najslabšie hviezdy viditeľné voľným okom. Obežná doba asteroidu je 3,51 roka, nachádza sa v hlavnom páse asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera. Po spresnení dráhy dostal asteroid svoje definitívne číslo 39880 a 6. apríla 2012 bolo v Minor Planet Circular uverejnené aj jeho oficiálne pomenovanie (39880) Dobšinský. Meno asteroidu navrhol Pavol Rapavý z hvezdárne v Rimavskej Sobote, ktorý je autorom rozprávkových slnečných hodín v Drienčanoch. Osvedčenie o pomenovaní asteroidu odovzdal P. Rapavý starostovi obce Drienčany 21. 7. 2012 počas tradičnej akcie Dedina ožíva.
Okrem Dobšinského z gemerských literárnych osobností sú asteroidy pomenované aj po Martinovi Kukučínovi a Ivanovi Kraskovi.
Citácie v Minor Planet Circular International Astronomical Union:
(39880) Dobšinský
Pavol Emanuel Dobšinský (1828 – 1885), evanjelický kňaz, folklorista, literárny historik, redaktor a prekladateľ. Zberateľ a zostavovateľ slovenského folklóru. Jeho diela boli preložené do 22 jazykov. Je pochovaný v Drienčanoch, kde boli postavené unikátne rozprávkové slnečné hodiny.
(23444) Kukučín
Martin Kukučín (Matej Bencúr, 1860 - 1928) bol slovenský spisovateľ a prvý významný realistický románopisec v slovenskej literatúre. Časť svojho života strávil v Čile a Argentíne, rovnako ako v Chorvátsku (na ostrove Brač), kde zomrel. Kukučín bol tiež učiteľom a lekárom.
(33129) Ivankrasko
Ivan Krasko (vl. menom Ján Botto, 1876 - 1958) bol básnik symbolista, zakladateľ slovenskej literárnej moderny, prozaik a prekladateľ z rumunčiny a nemčiny. Pôvodným povolaním chemický inžinier. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a M. Jutková.
Podľa zdroja: SITA spracoval OD.
pondelok, 30 júl 2012 18:41
Astronomický svet prijal novoobjavené planétky s menami Dobšinský, Kukučín, Krasko Doporučený
Napísal(a) OD
Od osemdesiatych rokoch minulého storočia sa viacerým našim literátom dostalo cti, že podľa ich mena bola pomenovaná planétka. Podľa pravidiel schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) má právo pomenovať asteroid jeho objaviteľ. Viacerí objavitelia ich pomenovali na počesť významných slovenských spisovateľov. Medzinárodná astronomická únia zaradila pomenovania do svojej databázy spolu s krátkou citáciou o osobnosti, ktorá sa za pomenovaným asteroidom skrýva.
Pre nás Gemerčanov je potešiteľné, že do tejto kategórie zapísali i tri významné osobnosti, ktorých život i práca sú úzko späté s naším
Zverejnené v
Rimavská Sobota
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.