regiónom: Pavol Emanuel Dobšinský, Martin Kukučín a Ivan Krasko. Pýtate sa ako sa tam dostali?
(23444) Kukučín je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 5. októbra 1986 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice. Je pomenovaná po Martinovi Kukučínovi. Meno planétky sa stalo oficiálnym po zverejnení v cirkulári MPC č. 43194 vydanom dňa 4. augusta 2001 Medzinárodnou astronomickou úniou.
(33129) Ivankrasko je asteroid v hlavnom páse asteroidov, ktorý objavili Peter Kolény a Leonard Kornoš na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Modre l. februára 1998. V Minor Planet Circular číslo 68448 z 30. januára 2010 bolo uverejnené pomenovanie asteroidu na (33129) Ivankrasko.
Zatiaľ posledným asteroidom pomenovaným podľa gemerskej literárnej osobnosti je asteroid
(39880) Dobšinský, ktorého oficiálne pomenovanie bolo schválené 6. apríla 2012 Medzinárodnou astronomickou úniou.
Na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Modre bol 60 cm reflektorom Petrom Kolénym a Leonardom Kornošom 15. 3. 1998 objavený v západnej časti súhvezdia Lev nový asteroid, ktorý dostal označenie 1998 ER9. Asteroid s priemerom 3 kilometre bol v čase objavu od Zeme vzdialený 192 miliónov kilometrov. Jeho jasnosť bola len 18 magnitúd, čo je viac ako 60 000 krát menej ako najslabšie hviezdy viditeľné voľným okom. Obežná doba asteroidu je 3,51 roka, nachádza sa v hlavnom páse asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera. Po spresnení dráhy dostal asteroid svoje definitívne číslo 39880 a 6. apríla 2012 bolo v Minor Planet Circular uverejnené aj jeho oficiálne pomenovanie (39880) Dobšinský. Meno asteroidu navrhol Pavol Rapavý z hvezdárne v Rimavskej Sobote, ktorý je autorom rozprávkových slnečných hodín v Drienčanoch. Osvedčenie o pomenovaní asteroidu odovzdal P. Rapavý starostovi obce Drienčany 21. 7. 2012 počas tradičnej akcie Dedina ožíva.
Okrem Dobšinského z gemerských literárnych osobností sú asteroidy pomenované aj po Martinovi Kukučínovi a Ivanovi Kraskovi.
Citácie v Minor Planet Circular International Astronomical Union:
(39880) Dobšinský
Pavol Emanuel Dobšinský (1828 – 1885), evanjelický kňaz, folklorista, literárny historik, redaktor a prekladateľ. Zberateľ a zostavovateľ slovenského folklóru. Jeho diela boli preložené do 22 jazykov. Je pochovaný v Drienčanoch, kde boli postavené unikátne rozprávkové slnečné hodiny.
(23444) Kukučín
Martin Kukučín (Matej Bencúr, 1860 - 1928) bol slovenský spisovateľ a prvý významný realistický románopisec v slovenskej literatúre. Časť svojho života strávil v Čile a Argentíne, rovnako ako v Chorvátsku (na ostrove Brač), kde zomrel. Kukučín bol tiež učiteľom a lekárom.
(33129) Ivankrasko
Ivan Krasko (vl. menom Ján Botto, 1876 - 1958) bol básnik symbolista, zakladateľ slovenskej literárnej moderny, prozaik a prekladateľ z rumunčiny a nemčiny. Pôvodným povolaním chemický inžinier. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a M. Jutková.
Podľa zdroja: SITA spracoval OD.
Astronomický svet prijal novoobjavené planétky s menami Dobšinský, Kukučín, Krasko Doporučený
Napísal(a) OD
Od osemdesiatych rokoch minulého storočia sa viacerým našim literátom dostalo cti, že podľa ich mena bola pomenovaná planétka. Podľa pravidiel schválených Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) má právo pomenovať asteroid jeho objaviteľ. Viacerí objavitelia ich pomenovali na počesť významných slovenských spisovateľov. Medzinárodná astronomická únia zaradila pomenovania do svojej databázy spolu s krátkou citáciou o osobnosti, ktorá sa za pomenovaným asteroidom skrýva.
Pre nás Gemerčanov je potešiteľné, že do tejto kategórie zapísali i tri významné osobnosti, ktorých život i práca sú úzko späté s naším
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-