Všetci hostia vo svojom vystúpený podporili ciele organizácie o zachovanie, rozširovanie a propagovanie odkazu protifašistického odboja na Slovensku a osobite v Gemeri a Malom Honte, ktoré zohrali najmä v SNP veľmi významnú rolu. Celkom 35 delegátov z 18 organizácií z regiónu Gemera zastupujúcich vyše tisíc členov tejto organizácie hodnotili svoju činnosť za posledné dva roky.
Správu o činnosti tejto organizácie zhodnotil vo svojom obsiahlom prednese jej predseda Ing. Pavol Brndiar. V úvode zdôraznil opodstatnenosť tejto organizácie v období rozmáhajúceho sa obrodzovania fašistických a polo fašistických organizácií takmer v celom svete. Zdôraznil najmä výsledky činnosti niektorých základných organizácií, ktoré už dlhodobo organizujú akcie na spopularizovanie našej organizácie a oživovanie odkazu protifašistického odboja najmä medzi mládežou. Medzi takéto akcie patria každoročne organizované vedomostné kvízy na základných školách v Rim. Soboto, streleckú súťaž o Pohár Maršála Malinovského medzi školami v Tornali, organizovanie odberov krvi na počesť SNP v Čiernom Potoku, Kvapku slobody v Tornali, konferencie k výročiam nedožitých narodenín významých osobností protifašistického odboja Gemera napr. Prvého predsedu revolúčneho Národného výboru v Hnúšti Ondreja Klokoča, k jeho nedožitým 100 rokov narodenia, Júliusa Bolfíka.
V roku 2011 sa podarilo zorganizovať našim organizáciam opätovné nainštalovanie pamätnej tabule na dom Brndiarovcov v Skorušinej neďaleko Klenovca, kde mal sídlo štáb partizánskeho veliteľa partizánskeho zväzku „CHRUŠČOV“ „čierneho generála“ A. M. Sadilenka, odhalenie portrétu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského na budove v Tornali, kde mal svoj štáb na prelome rokov 1944-1945 a ďalšie zaujímavé aktivity miestneho významu. Diskusia smerovala k aktivitám ďalšieho získavania nových členov do organizácie, príprave konferencie a akcií nedožitého okruhlého výročia priameho účastníka SNP a spisovateľa Vladimíra Mináča.
Za osobitné povšimnutie stojí realizovanie výstavy plastík a obrazov akademického sochára a maliara Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky v Tornali v dobe od 2.8.2011 do 19. 10. 2011 pod názvom „CESTA K OSLOBODENIU GEMERA“. Výstavu osobne otvoril aj uzavrel s besedou študentov škôl z Tornale sám majster, laureát ceny „EUROPEA“ z roku 2009.
Za dlhoročnú obetavú prácu pri priležitosti významných životných jubileí udelila Ústredná rada SZPB vyznamenania: Rád M. R. Štefánika I. stupňa Štefanovi POLČÁNYMU, druhého stupňa Júlii SEGEČOVEJ a tretieho stupňa JUDr.Štefanovi BALAŽOVI, Ing. Blažejovi ZUBÁČOVI, Milanovi ALBERTOVI a Jánovi KÚDELKOVI.. Vyznamenania odovzdal predseda ObV SZPB v Rim. Sobote za asistencie hostí.
V závere konferencie boli zvolené nové orgány organizácie, delegáti na májový celoslovenský zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, navrhnutí zástupcovia nášho regiónu do centrálnych orgánov tejto organizácie. Za predsedu Oblastnej organizácie bol opätovne zvolený Ing. Pavol Brndiar.
Za tajomníčku ObV SZPB v Rimavskej Sobote bola opätovne zvolená pani Mariana Velochová.
JUDR. Jozef Pupala
{jcomments on}

































S menším časovým odstupom sa vraciame k 28. 2. 2012, kedy sa v Rimavskej Sobote uskutočnila výročná konferencia Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výročná konferencia sa schádza podľa stanov zväzu každé dva roky. Okrem delegátov základných organizácii konferenciu pozdravilo aj sedem hostí. Ústrednú radu SZPB zastupoval Ing. Norbert Lacko. Konferenciu pozdravili aj primátori mesta Tisovec a Hnúšte (obidvaja sú aj členmi SZPB). Za mesto Rimavská Sobota pozdravil účastníkov konferencie v mene primátora JUDr. Jozefa Šimku Mgr. Vidínsky. Za OR PZ v Rimavskej Sobote bol prítomný riaditeľ OR PZ mjr. Lás.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-