Všetci hostia vo svojom vystúpený podporili ciele organizácie o zachovanie, rozširovanie a propagovanie odkazu protifašistického odboja na Slovensku a osobite v Gemeri a Malom Honte, ktoré zohrali najmä v SNP veľmi významnú rolu. Celkom 35 delegátov z 18 organizácií z regiónu Gemera zastupujúcich vyše tisíc členov tejto organizácie hodnotili svoju činnosť za posledné dva roky.
Správu o činnosti tejto organizácie zhodnotil vo svojom obsiahlom prednese jej predseda Ing. Pavol Brndiar. V úvode zdôraznil opodstatnenosť tejto organizácie v období rozmáhajúceho sa obrodzovania fašistických a polo fašistických organizácií takmer v celom svete. Zdôraznil najmä výsledky činnosti niektorých základných organizácií, ktoré už dlhodobo organizujú akcie na spopularizovanie našej organizácie a oživovanie odkazu protifašistického odboja najmä medzi mládežou. Medzi takéto akcie patria každoročne organizované vedomostné kvízy na základných školách v Rim. Soboto, streleckú súťaž o Pohár Maršála Malinovského medzi školami v Tornali, organizovanie odberov krvi na počesť SNP v Čiernom Potoku, Kvapku slobody v Tornali, konferencie k výročiam nedožitých narodenín významých osobností protifašistického odboja Gemera napr. Prvého predsedu revolúčneho Národného výboru v Hnúšti Ondreja Klokoča, k jeho nedožitým 100 rokov narodenia, Júliusa Bolfíka.
V roku 2011 sa podarilo zorganizovať našim organizáciam opätovné nainštalovanie pamätnej tabule na dom Brndiarovcov v Skorušinej neďaleko Klenovca, kde mal sídlo štáb partizánskeho veliteľa partizánskeho zväzku „CHRUŠČOV“ „čierneho generála“ A. M. Sadilenka, odhalenie portrétu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského na budove v Tornali, kde mal svoj štáb na prelome rokov 1944-1945 a ďalšie zaujímavé aktivity miestneho významu. Diskusia smerovala k aktivitám ďalšieho získavania nových členov do organizácie, príprave konferencie a akcií nedožitého okruhlého výročia priameho účastníka SNP a spisovateľa Vladimíra Mináča.
Za osobitné povšimnutie stojí realizovanie výstavy plastík a obrazov akademického sochára a maliara Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky v Tornali v dobe od 2.8.2011 do 19. 10. 2011 pod názvom „CESTA K OSLOBODENIU GEMERA“. Výstavu osobne otvoril aj uzavrel s besedou študentov škôl z Tornale sám majster, laureát ceny „EUROPEA“ z roku 2009.
Za dlhoročnú obetavú prácu pri priležitosti významných životných jubileí udelila Ústredná rada SZPB vyznamenania: Rád M. R. Štefánika I. stupňa Štefanovi POLČÁNYMU, druhého stupňa Júlii SEGEČOVEJ a tretieho stupňa JUDr.Štefanovi BALAŽOVI, Ing. Blažejovi ZUBÁČOVI, Milanovi ALBERTOVI a Jánovi KÚDELKOVI.. Vyznamenania odovzdal predseda ObV SZPB v Rim. Sobote za asistencie hostí.
V závere konferencie boli zvolené nové orgány organizácie, delegáti na májový celoslovenský zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, navrhnutí zástupcovia nášho regiónu do centrálnych orgánov tejto organizácie. Za predsedu Oblastnej organizácie bol opätovne zvolený Ing. Pavol Brndiar.
Za tajomníčku ObV SZPB v Rimavskej Sobote bola opätovne zvolená pani Mariana Velochová.
JUDR. Jozef Pupala
{jcomments on}





















S menším časovým odstupom sa vraciame k 28. 2. 2012, kedy sa v Rimavskej Sobote uskutočnila výročná konferencia Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výročná konferencia sa schádza podľa stanov zväzu každé dva roky. Okrem delegátov základných organizácii konferenciu pozdravilo aj sedem hostí. Ústrednú radu SZPB zastupoval Ing. Norbert Lacko. Konferenciu pozdravili aj primátori mesta Tisovec a Hnúšte (obidvaja sú aj členmi SZPB). Za mesto Rimavská Sobota pozdravil účastníkov konferencie v mene primátora JUDr. Jozefa Šimku Mgr. Vidínsky. Za OR PZ v Rimavskej Sobote bol prítomný riaditeľ OR PZ mjr. Lás.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.