Všetci hostia vo svojom vystúpený podporili ciele organizácie o zachovanie, rozširovanie a propagovanie odkazu protifašistického odboja na Slovensku a osobite v Gemeri a Malom Honte, ktoré zohrali najmä v SNP veľmi významnú rolu. Celkom 35 delegátov z 18 organizácií z regiónu Gemera zastupujúcich vyše tisíc členov tejto organizácie hodnotili svoju činnosť za posledné dva roky.
Správu o činnosti tejto organizácie zhodnotil vo svojom obsiahlom prednese jej predseda Ing. Pavol Brndiar. V úvode zdôraznil opodstatnenosť tejto organizácie v období rozmáhajúceho sa obrodzovania fašistických a polo fašistických organizácií takmer v celom svete. Zdôraznil najmä výsledky činnosti niektorých základných organizácií, ktoré už dlhodobo organizujú akcie na spopularizovanie našej organizácie a oživovanie odkazu protifašistického odboja najmä medzi mládežou. Medzi takéto akcie patria každoročne organizované vedomostné kvízy na základných školách v Rim. Soboto, streleckú súťaž o Pohár Maršála Malinovského medzi školami v Tornali, organizovanie odberov krvi na počesť SNP v Čiernom Potoku, Kvapku slobody v Tornali, konferencie k výročiam nedožitých narodenín významých osobností protifašistického odboja Gemera napr. Prvého predsedu revolúčneho Národného výboru v Hnúšti Ondreja Klokoča, k jeho nedožitým 100 rokov narodenia, Júliusa Bolfíka.
V roku 2011 sa podarilo zorganizovať našim organizáciam opätovné nainštalovanie pamätnej tabule na dom Brndiarovcov v Skorušinej neďaleko Klenovca, kde mal sídlo štáb partizánskeho veliteľa partizánskeho zväzku „CHRUŠČOV“ „čierneho generála“ A. M. Sadilenka, odhalenie portrétu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského na budove v Tornali, kde mal svoj štáb na prelome rokov 1944-1945 a ďalšie zaujímavé aktivity miestneho významu. Diskusia smerovala k aktivitám ďalšieho získavania nových členov do organizácie, príprave konferencie a akcií nedožitého okruhlého výročia priameho účastníka SNP a spisovateľa Vladimíra Mináča.
Za osobitné povšimnutie stojí realizovanie výstavy plastík a obrazov akademického sochára a maliara Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky v Tornali v dobe od 2.8.2011 do 19. 10. 2011 pod názvom „CESTA K OSLOBODENIU GEMERA“. Výstavu osobne otvoril aj uzavrel s besedou študentov škôl z Tornale sám majster, laureát ceny „EUROPEA“ z roku 2009.
Za dlhoročnú obetavú prácu pri priležitosti významných životných jubileí udelila Ústredná rada SZPB vyznamenania: Rád M. R. Štefánika I. stupňa Štefanovi POLČÁNYMU, druhého stupňa Júlii SEGEČOVEJ a tretieho stupňa JUDr.Štefanovi BALAŽOVI, Ing. Blažejovi ZUBÁČOVI, Milanovi ALBERTOVI a Jánovi KÚDELKOVI.. Vyznamenania odovzdal predseda ObV SZPB v Rim. Sobote za asistencie hostí.
V závere konferencie boli zvolené nové orgány organizácie, delegáti na májový celoslovenský zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, navrhnutí zástupcovia nášho regiónu do centrálnych orgánov tejto organizácie. Za predsedu Oblastnej organizácie bol opätovne zvolený Ing. Pavol Brndiar.
Za tajomníčku ObV SZPB v Rimavskej Sobote bola opätovne zvolená pani Mariana Velochová.
JUDR. Jozef Pupala
{jcomments on}
































S menším časovým odstupom sa vraciame k 28. 2. 2012, kedy sa v Rimavskej Sobote uskutočnila výročná konferencia Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výročná konferencia sa schádza podľa stanov zväzu každé dva roky. Okrem delegátov základných organizácii konferenciu pozdravilo aj sedem hostí. Ústrednú radu SZPB zastupoval Ing. Norbert Lacko. Konferenciu pozdravili aj primátori mesta Tisovec a Hnúšte (obidvaja sú aj členmi SZPB). Za mesto Rimavská Sobota pozdravil účastníkov konferencie v mene primátora JUDr. Jozefa Šimku Mgr. Vidínsky. Za OR PZ v Rimavskej Sobote bol prítomný riaditeľ OR PZ mjr. Lás.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-