Tento jedinec tiež uhynul v dôsledku zrážky s autom v blízkosti Rimavskej Soboty na jar roku 2008. Je zvláštna mimoriadne svetlým sfarbením. V strednej a severnej Európe majú plamienky obvykle hnedastý, okrovožltý spodok tela a tmavší chrbát. Takáto svetlá forma pripomína poddruh, ktorý obýva západnú a južnú Európu a na Slovensku je vzácny.
Program Gemersko-malohontského múzea na mesiac júl 2010
Aktuálne výstavy
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu
4. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome
Špirhač-Gacek-Trúlelek. Zo života netopierov
11. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Na 11 výstavných paneloch podáva základné informácie o výnimočnosti, spôsobe života 28 druhov netopierov, ktoré sa v našej prírode vyskytujú. Názov výstavy tvoria ľudové pomenovania týchto cicavcov, pod ktorým ich v jednotlivých regiónoch Slovenska pozná verejnosť.
Príbeh múmie menom Tasherithnetiak
15. máj 2010 – 31. júl 2010
V roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi Süteő daroval Gemerskému stoličnému múzeu unikátny zbierkový predmet - múmiu ženy menom Tasherithnetiak. Múmia pochádza z lokality Abusír el-Melek z obdobia 21. až 25. panovníckej dynastie (1087 - 664 pred Kr.). Na výstave sú sprístupnené aj iné zbierkové predmety, ktoré I. Süteő získal na svojich dobrodružných cestách po Egypte. Priestor je venovaný aj samotnému Istvánovi Munkácsi Süteőovi, ako aj jeho rodine. Na výstave je vystavený aj súbor unikátnych kolorovaných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia, s reáliami Káhiry, ktoré vykresľujú život v Egypte na prelome storočí.
Egypt – dar Nílu
(zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka)
15. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava vznikla v spolupráci so súkromným zberateľom Jánom Hertlíkom, ktorý prezentuje svoju netradičnú zberateľskú vášeň. Ján Hertlík v roku 2002 prvýkrát navštívil Egypt, pričom ho táto africká krajina opantala svojou bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Egypt sa stal pre zberateľa Jána Hertlíka určitým životným štýlom. Predmety – repliky, ktoré získava na egyptských bazároch sa snaží rôznymi maliarskymi technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom svete.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri- Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca júl, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Otváracie hodiny:
január - marec: Po-Pi 9.00 – 17.00
apríl - september: Po-Pi 9.00 – 17.00
So-Ne 9.00 – 16.00
október - december: Po-Pi: 9.00 – 17.00
Kontakt:
tel. 047/56 32 741, 56 32 730, fax. 047/56 322 730
E – mail:
Internetová stránka: www.gmmuzeum.sk
{jcomments on}

































Predmetom mesiaca júl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je sova plamienka driemavá (Tyto alba). Plamienka driemavá má na rozdiel od iných druhov našich sov tzv. závoj – perový útvar na tvári – srdcovitého tvaru. Má perlované, jemné perie. Je kozmopolitne rozšírená, v Európe sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídiel i priamo v nich. Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách, teda hniezdi aj tu, v Gemeri-Malohonte. Hniezdi najmä na povalách kostolov a stodôl a iných málo navštevovaných miestach. Živí sa predovšetkým myšami a inými malými hlodavcami. Loví iba v noci, úkryt opúšťa až po zotmení. Na Slovensku patrí plamienka medzi ohrozené druhy. Jej úbytok je spôsobený hlavne miznutím
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-