Pavel je v súčasnosti v treťom – bakalárskom ročníku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v ateliéri „Módní Tvorba,“ pod vedením profesora docenta akademického maliara Jozefa Ťapťucha. Už v druhom ročníku vytvoril úspešnú kolekciu XY, s ktorou získal Cenu ateliéru.
Ako sa vlastne Pavel Berky dostal k móde?
Nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal…
Módne návrhárstvo začal Pavel študovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. Hovorí Pavel: „Ak by som sa mal priznať, nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal. Vedel som, že sa chcem venovať kreatívnej práci, bavilo ma kresliť, maľovať, ale to, že som si vybral odbor -modelovanie a navrhovanie odevu, dodnes nechápem. Ako však Pavel priznáva, teraz je rád, že si vybral práve tento odbor. „V rodine máme pomerne dosť príbuzných, ktorí majú výtvarný talent. Je však škoda, že sa tomu nikto viac nevenuje a nerozvíja ho. Možno i tam je nejaký ten základ, ktorý som mohol zdediť. Predsa len, móda sa s výtvarným umením nádherne prepája. Prvý konkrétnejší návrh, model som vytvoril práve tu na strednej škole. Boli to myslím šaty, u ktorých som kombinoval rôzne materiály. Myslím, že to bol taký ten prvý výraznejší model, ktorý som sám navrhol a zrealizoval.“
Talent nestačí…
Čo je potrebné na to, aby sa z človeka stal dobrý módny návrhár? Aké vlastnosti a zručnosti, okrem talentu, musí mať?
Pavel: „Podľa môjho názoru, talent vám naozaj nestačí. Samozrejme talent je základ, bez ktorého nič nepostavíte, ale oveľa dôležitejšie je jeho následné rozvíjanie. Návrhár musí rozumieť celému procesu výroby nejakého modelu. Od jeho kresebného návrhu, technického návrhu, cez strihové riešenie až po samotnú realizáciu. Ale dôležitá je i chuť a cit k móde a k jej histórii.
Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie…
Aký je štýl tvorby Pavla Berkyho, čo je preň charakteristické? Čím sa pri tvorbe inšpiruje?
Pavel: „Inšpirácia prichádza sama. Vždy je to akýsi impulz, ktorý sa vo mne zrodí a na základe toho začnem tvoriť. Nie je to nič konkrétne. Zaujímam sa o celkový vizuál kolekcie. Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie. Vždy sa snažím zachovať čistotu materiálu a nechať odev vyniknúť len v nejakých detailoch. A vždy záleží aj na samotnom období, v akom sa nachádzam.“
Robiť pánsku módu je oveľa zložitejšie ako dámsku…
Pre koho a pre aké vekové kategórie navrhuje modely Pavel Berky?
Pavel: „Donedávna som sa venoval len dámskej tvorbe. Momentálne pripravujem kolekciu, z ktorej časť bude pánska, tak uvidíme, ako to dopadne. Robiť pánsku módu je však oveľa zložitejšie, štýlovo a v neposlednom rade i strihovo je to náročnejšie.“
Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch…
Pavel: „Móda je podľa mňa niečo, čím žijeme všetci. Každý z nás sa rád pekne oblečie, je to niečo, s čím počítame každé ráno, niečo, čo tu bude vždy. A pre mňa bolo zaujímavé venovať sa práve tejto téme, ale z tej druhej strany. Už v maturitnom ročníku na strednej škole som vedel, že je to smer, ktorému sa chcem v živote venovať. Neviem si predstaviť, že by som momentálne robil niečo úplne iné. Baví ma tvoriť niečo pre ľudí. Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch.“
Vytvoril hlavný model pre krstnú mamu časopisu Ellise Evu Cifrovú
Pavel: „Vlastnú prehliadku som ešte nemal, to je vec, ktorú by som momentálne finančne nezvládol. Je to nákladná záležitosť, je potrebné zaobstarať modelky, vizážistov, kaderníkov, samozrejme prenájom priestoru, ozvučenie, svetlá, atď. Milión ďalších vecí, ktoré musíte zvládnuť. Ak by som v budúcnosti mal realizovať vlastnú prehliadku, tak by to bol určite detailne prepracovaný projekt. Nemám rád veci, ktoré sa robia na 70%. Párkrát sa mi však už podarilo prezentovať svoje modely na akciách. Napríklad pri príležitosti krstu nového módneho časopisu Ellise v Bratislave. Tam som vytvoril i hlavný model pre krstnú mamu časopisu Evu Cifrovú. Bola to zaujímavá skúsenosť s profesionálnym svetom módy. Na túto akciu mám pekné spomienky.“
Realizuje Pavel Berky nejaké aktivity v oblasti módneho návrhárstva aj na Slovensku?
Pavel: „Okrem spomínanej prehliadky v rámci krstu časopisu Ellise som zatiaľ nerealizoval žiadne iné projekty na Slovensku. Je to i tým, že momentálne študujem v Prahe a finančne i časovo je pre mňa jednoduchšie realizovať svoje aktivity tu.
Momentálne rozbieham spoluprácu s českou firmou VEBA, na základe odevných dezénov, ktoré som pre túto firmu vytvoril. Ide prevažne o dezény, vzory s africkou tematikou. Spolupráca je na začiatku, uvidíme, ako sa bude ďalej rozvíjať.“
Pavel Berky je okrem svojho talentu výnimočný ešte aj niečím iným. Je zatiaľ jediným Rómom na Slovensku i v Česku, ktorý sa venuje módnemu návrhárstvu. „Bol by som rád, keby sa objavil aj niekto ďalší,“ dodal Pavel na záver rozhovoru.
Andrea Kosková
{gallery}kultura/expozicia/berky{/gallery}
{jcomments on}

































Pod týmto titulkom v Regionálnych novinách, ktorý je našim mediálnym partnerom, uverejnili nedávno zaujímavý rozhovor Andrey Koskovej s mladým Gemerčanom Pavlom Berkym, študentom pražskej vysokej školy. V plnom znení ho preto prevzal aj Maj Gemer. Pavel Berky pochádza z Gemera od Rimavskej Soboty. Po absolvovaní základnej školy viedli jeho kroky do Trenčína, slovenského mesta módy. Vzťah k móde a módnemu návrhárstvu ho neskôr zavial až do Prahy … a priniesol mu prvý výrazný úspech.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-