Pavel je v súčasnosti v treťom – bakalárskom ročníku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v ateliéri „Módní Tvorba,“ pod vedením profesora docenta akademického maliara Jozefa Ťapťucha. Už v druhom ročníku vytvoril úspešnú kolekciu XY, s ktorou získal Cenu ateliéru.
Ako sa vlastne Pavel Berky dostal k móde?
Nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal…
Módne návrhárstvo začal Pavel študovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. Hovorí Pavel: „Ak by som sa mal priznať, nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal. Vedel som, že sa chcem venovať kreatívnej práci, bavilo ma kresliť, maľovať, ale to, že som si vybral odbor -modelovanie a navrhovanie odevu, dodnes nechápem. Ako však Pavel priznáva, teraz je rád, že si vybral práve tento odbor. „V rodine máme pomerne dosť príbuzných, ktorí majú výtvarný talent. Je však škoda, že sa tomu nikto viac nevenuje a nerozvíja ho. Možno i tam je nejaký ten základ, ktorý som mohol zdediť. Predsa len, móda sa s výtvarným umením nádherne prepája. Prvý konkrétnejší návrh, model som vytvoril práve tu na strednej škole. Boli to myslím šaty, u ktorých som kombinoval rôzne materiály. Myslím, že to bol taký ten prvý výraznejší model, ktorý som sám navrhol a zrealizoval.“
Talent nestačí…
Čo je potrebné na to, aby sa z človeka stal dobrý módny návrhár? Aké vlastnosti a zručnosti, okrem talentu, musí mať?
Pavel: „Podľa môjho názoru, talent vám naozaj nestačí. Samozrejme talent je základ, bez ktorého nič nepostavíte, ale oveľa dôležitejšie je jeho následné rozvíjanie. Návrhár musí rozumieť celému procesu výroby nejakého modelu. Od jeho kresebného návrhu, technického návrhu, cez strihové riešenie až po samotnú realizáciu. Ale dôležitá je i chuť a cit k móde a k jej histórii.
Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie…
Aký je štýl tvorby Pavla Berkyho, čo je preň charakteristické? Čím sa pri tvorbe inšpiruje?
Pavel: „Inšpirácia prichádza sama. Vždy je to akýsi impulz, ktorý sa vo mne zrodí a na základe toho začnem tvoriť. Nie je to nič konkrétne. Zaujímam sa o celkový vizuál kolekcie. Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie. Vždy sa snažím zachovať čistotu materiálu a nechať odev vyniknúť len v nejakých detailoch. A vždy záleží aj na samotnom období, v akom sa nachádzam.“
Robiť pánsku módu je oveľa zložitejšie ako dámsku…
Pre koho a pre aké vekové kategórie navrhuje modely Pavel Berky?
Pavel: „Donedávna som sa venoval len dámskej tvorbe. Momentálne pripravujem kolekciu, z ktorej časť bude pánska, tak uvidíme, ako to dopadne. Robiť pánsku módu je však oveľa zložitejšie, štýlovo a v neposlednom rade i strihovo je to náročnejšie.“
Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch…
Pavel: „Móda je podľa mňa niečo, čím žijeme všetci. Každý z nás sa rád pekne oblečie, je to niečo, s čím počítame každé ráno, niečo, čo tu bude vždy. A pre mňa bolo zaujímavé venovať sa práve tejto téme, ale z tej druhej strany. Už v maturitnom ročníku na strednej škole som vedel, že je to smer, ktorému sa chcem v živote venovať. Neviem si predstaviť, že by som momentálne robil niečo úplne iné. Baví ma tvoriť niečo pre ľudí. Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch.“
Vytvoril hlavný model pre krstnú mamu časopisu Ellise Evu Cifrovú
Pavel: „Vlastnú prehliadku som ešte nemal, to je vec, ktorú by som momentálne finančne nezvládol. Je to nákladná záležitosť, je potrebné zaobstarať modelky, vizážistov, kaderníkov, samozrejme prenájom priestoru, ozvučenie, svetlá, atď. Milión ďalších vecí, ktoré musíte zvládnuť. Ak by som v budúcnosti mal realizovať vlastnú prehliadku, tak by to bol určite detailne prepracovaný projekt. Nemám rád veci, ktoré sa robia na 70%. Párkrát sa mi však už podarilo prezentovať svoje modely na akciách. Napríklad pri príležitosti krstu nového módneho časopisu Ellise v Bratislave. Tam som vytvoril i hlavný model pre krstnú mamu časopisu Evu Cifrovú. Bola to zaujímavá skúsenosť s profesionálnym svetom módy. Na túto akciu mám pekné spomienky.“
Realizuje Pavel Berky nejaké aktivity v oblasti módneho návrhárstva aj na Slovensku?
Pavel: „Okrem spomínanej prehliadky v rámci krstu časopisu Ellise som zatiaľ nerealizoval žiadne iné projekty na Slovensku. Je to i tým, že momentálne študujem v Prahe a finančne i časovo je pre mňa jednoduchšie realizovať svoje aktivity tu.
Momentálne rozbieham spoluprácu s českou firmou VEBA, na základe odevných dezénov, ktoré som pre túto firmu vytvoril. Ide prevažne o dezény, vzory s africkou tematikou. Spolupráca je na začiatku, uvidíme, ako sa bude ďalej rozvíjať.“
Pavel Berky je okrem svojho talentu výnimočný ešte aj niečím iným. Je zatiaľ jediným Rómom na Slovensku i v Česku, ktorý sa venuje módnemu návrhárstvu. „Bol by som rád, keby sa objavil aj niekto ďalší,“ dodal Pavel na záver rozhovoru.
Andrea Kosková
{gallery}kultura/expozicia/berky{/gallery}
{jcomments on}
































__________________________________________________
Pod týmto titulkom v Regionálnych novinách, ktorý je našim mediálnym partnerom, uverejnili nedávno zaujímavý rozhovor Andrey Koskovej s mladým Gemerčanom Pavlom Berkym, študentom pražskej vysokej školy. V plnom znení ho preto prevzal aj Maj Gemer. Pavel Berky pochádza z Gemera od Rimavskej Soboty. Po absolvovaní základnej školy viedli jeho kroky do Trenčína, slovenského mesta módy. Vzťah k móde a módnemu návrhárstvu ho neskôr zavial až do Prahy … a priniesol mu prvý výrazný úspech.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.