Predmet mesiaca august v GMOS – Tanečný poradovník z roku 1855 Doporučený
Napísal(a) Eva Ádámová
Na uhorských plesoch sa tanečný poradovník objavil prvýkrát v roku 1840. Táto drobná knižočka, do ktorej boli zapisované mená tanečných partnerov sa nosila počas plesu zavesená na opasku alebo na gombíkovej dierke a pre každý prípad disponovala aj malou ceruzkou. Organizátori plesov sa počas plesovej sezóny starali o vkusné pozvánky, jedálne lístky, ale aj o vyhotovenia tanečných rádov pre dámy, ktoré zvyčajne objednávali v miestnych kníhkupectvách a ponechávali ich na fantázii tlačiara alebo viazača. Napríklad na plese mladých obchodníkov v roku 1897 v Rimavskej Sobote organizátori rozdali medzi dámami takmer 250 tanečných poradovníkov. Vďaka nim dnes vieme rekonštruovať módne
V 60. - 70. rokoch 19. storočia dominovali v meštianskom prostredí spoločenské tance, ako napríklad venčekový tanec coutillion, dvorná štvorylka, salon menuete, husárske tance, rôzne varianty palotášov a Kállaiho dvojka. Na prelome 19. a 20. storočia sa okrem tradičných uhorských tancov, ako čardáš a uhorský kruhový tanec, tešili mimoriadnej obľube párové tance preberané zo susedných národných kultúr – polka, valčík, mazurka, francúzska štvorylka, pas de quatre, pas de patineurs... Zo západu sa objavili v prvých rokoch 20. storočia nové druhy tancov, ktoré sa postupne dostali aj do miestnych tanečných radov, ako post Washington, one step alebo boston, vyvolávajúci hotovú „bostonskú horúčku“ na plesoch, a od roku 1913 obľúbený tanec aj dnešnej doby, argentínske tango.
V historickom fonde Gemersko-malohontského múzea sa zachoval jediný tanečný poradovník. Má podobu bielej hodvábnej stuhy, na koncoch so strieborno-zlatými strapcami. Na jednom konci je stuha zakončená oválnou mosadznou prackou. Obsahuje 21 tancov (10 tancov pred polnočnou prestávkou a 11 tancov po prestávke). Na plese prítomní mladí muži mohli svoje mená dopísať vedľa vybraných tancov. Meno darujúceho a dátum získania predmetu do múzea sú dodnes tajomstvom. Vieme však, že tento tanečný poradovník bol určený pre fašiangový ples, ktorý sa konal 24. januára 1855 v Brezne (Briesz). Kto mohol vtedy tušiť, že o 150 rokov neskôr táto niekedy dôležitá, drobná tanečná rekvizita dnes už svoju funkciu plniť nebude. Občas by nezaškodilo oživiť krásne tradície našich predkov...
PhDr. Eva Ádámová
{gallery}kultura/muzeum/tanecny{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.