a vytvoriť v nich podmienky na poskytovanie novej úrovne zdravotnej starostlivosti pre takmer 150-tisíc obyvateľov. Nevyhnutným predpokladom na realizáciu tejto súkromnej investície je dohoda s Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý je vlastníkom nehnuteľného majetku (budov) týchto nemocníc a následné schválenie zo strany akcionára Sveta zdravia. V prípade, že pôjde všetko podľa plánu, stavebné práce na oboch pavilónoch by sa mohli začať v prvej polovici budúceho roka a ich nová prevádzka približne o rok neskôr. Predpokladaná investícia do oboch projektov by predstavovala približne 13 miliónov eur.
„Po prevzatí oboch nemocníc sme tvrdo pracovali na ich strategickom rozvoji zdravotnej starostlivosti. Keďže obidva nedostavané pavilóny boli projektované ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, bolo veľmi náročné prispôsobiť ich súčasným medicínskym a komfortným požiadavkám. Navyše obidve stavby sú vo veľmi zlom technickom stave.
Verím však, že sme konečne našli riešenie, ktoré by malo výrazne zvýšiť zdravotnú starostlivosť pre pacientov z regiónov Rimavskej Soboty, Žiaru nad Hronom, ako aj zo širšieho okolia Banskej Štiavnice, Žarnovice, Kremnice a Novej Bane. V oboch projektoch plánujeme využiť poznatky a skúsenosti aj z výstavby nemocnice novej generácie v Michalovciach,“ vysvetlil Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, a. s.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota – nový nemocničný pavilón
- Nový urgentný príjem s oddelením multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OMIS) a s rádiologickým oddelením v tesnej blízkosti;
- 3 nové operačné sály;
- nové priestory na chirurgický a neurologicko-internistický klaster;
- nové priestory na ambulancie a na jednodňovú zdravotnú starostlivosť;
- nové priestory na rehabilitačné oddelenie;
- flexibilný koncept plávajúcich lôžok na oddeleniach;
- vysoký štandard izieb s vlastnými sociálnymi zariadeniami. Počet lôžok na izbe by sa mal znížiř na 2 až maximálne 3;
- zväčšenie kapacity chronických lôžok;
- ukončenie využívania starej budovy terajšieho chirurgického pavilónu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.