Spevom : Kto za pravdu horí, začala sa druhá časť slávnosti, kde predseda spolku br. Gejza Takáč mal slávnostnú reč. Po nej nasledoval pozdrav I. odbočky PPS v Betliari zastúpenej predsedom br. Mikulášom Fodorom a prejav zakladateľa spolku Juliusa Kossutha, ktorý veľmi dojímavými slovami spomínal na ťažké začiatky zakladania tohto dobročinného spolku. Br. Ján Pémer z Rožňavy predniesol ešte vlastnú báseň o PPS, ktorou prítomných pobavil a obveselil. Nasledovala stručná správa o činnosti spolku, z ktorej sa dozvedáme, že skvelú myšlienku založenia Pohrebného podporného združenia na Slovensku realizovala dvojica bratov Kossuth – Macko. Ich cieľom bolo vytvoriť spolok ideálny, ktorý by bol založený nie na materiálnom podklade, ale predovšetkým na vzájomnej pomoci a na láske k blížnym. Tam bol aj pôvod menovania sa brat – sestra.
Prípravné práce sa konali v roku 1927, kedy br. Kossuth spísal všetkých záujemcov o nový spolok. 22. apríla 1928 na druhej schôdzi PPS predseda vyhlásil, že 40 dní potrebných na schválenie stanov uplynulo a preto spolok vstúpil do života – začal pracovať. Samotné stanovy boli schválené až koncom decembra 1929. Ešte pred schválením stanov utvorili sa odbočky vo Veľkej a Malej Polome. Po schválení potom v Nižnej Slanej, Vlachove, Pači, Ochtinej a Rožňavskom Bystrom. Spolok mal v tom čase 580 členov, z toho 259 betliarskych. Prvé riadne valné zhromaždenie PPS bolo 22. februára 1931 v Betliari, kde boli zvolení nasledovní funkcionári: predseda br. Ján Macko, podpredseda Ján Leng z Ochtinej, účtovník br. Július Kossuth, pokladník br. Štefan Rybár, zapisovateľ br. Gejza Kurcina.
Slávnosť bola zakončená recitáciou básne Majme sa radi od Petra Bellu Horala, zaspievaním piesne Prosba a štátnou hymnou. Zo slávnosti boli odoslané pozdravné telegramy čelným predstaviteľom republiky.
Poznámka MG: Uvádzame v pôvodnom znení, v akom bol článok pod názvom Jubileum Pohrebného podporného sdruženia v Betliari uverejnený v časopise Šafárikov kraj, roč. 7, č. 20, 14.5.1938, s. 3, 4.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Šafárikov kraj, 1938
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.