Majster Kazamek predniesol na slávnostiach v Martine tieto skladby:
- A. Bazzini: La ronde des Lutins
- J. Karbulka: Slovenská rapsódia
- V. Koler: Scherzo Indian
Potlesk nemal konca-kraja, tak na prídavok zahral ešte skladbu „Americká pieseň otroka“, ktorú v koncertnej forme spracoval sám.
„Mal bravúrnu techniku, hral oduševnene, precítene,“ tak opisoval svoje pocity Kandera. Bol to človek veľmi prívetivý, milý, skromný. Hovoril plynule po slovensky a v zákulisí sa pošepkávalo, že je to americký Slovák, husľový virtuóz, ktorý je na turné po republike.
Pri prvej návšteve svojej vlasti v roku 1926 bol tri dni hosťom prezidenta v Topoľčiankach. Venoval mu skladbu „Spomienky na Topoľčianky“. Po ďalších vystúpeniach v Turčianskom Sv. Martine, Bratislave, Novom Meste nad Váhom prichádza Kazamek v roku 1934 aj do Rožňavy a rodnej obce, do Betliara. Miestny odbor Matice slovenskej v Betliari ho požiadal o vystúpenie. Niekoľko dní po jeho príchode koncertoval na mieste, kde stál pôvodne jeho rodný dom, v sále reštaurácie pána A. Šébla, v sále malej pomerne k jeho umeniu a v prítomnosti obecenstva z Betliara a blízkeho okolia, snáď počtom najmenšieho, pred akým kedy koncertoval. Betliarska sála sa premenila akoby hypnózou umelcovej prítomnosti na svätyňu hudobnej kultúry klasickej hudby. Niet divu, veď na repertoári boli nesmrteľné mená Paganiniho, Beethovena, Smetanu i Bazziniho. Majstrovskou umelcovou rukou bola tiež prednesená Karbulkova Slovenská rapsódia i lahodné melódie vlastnej kompozície. Na večierku ho sprevádzala pani Š. Šikúrová a slečna I. Markušová z Rožňavy. 16. septembra 1934 v sále rožňavskej radnice na svojom koncerte predniesol skladby autorov: Händel, Beethoven, Paganini, Smetana.
Juraj Kazamek bol nielen výborným interpretom, ale aj zaslúžilým propagátorom nášho umenia v cudzine a kadiaľ chodil, robil všade len česť slovenskému menu, za čo mu patrí vďaka. Zomrel 26. júla 1956 v Koblenzi (Nemecko). Pri príležitosti 110. výročia narodenia mu rodáci odhalili na obecnom dome v Betliari pamätnú tabuľu.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, okresné noviny Zora Gemera r. 1992, Rozsnyói Hírlap r. 1934, Obzor Gemera r. 1983
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.