a úrodnú pôdu. Tu sme sa rozhodli žiť. Tu sme sa rozhodli žiť, tu sa rodia prvé deti, tu sme už pochovali tých, čo nás opustili. Medzi nimi bol i tulák Bethler, na počesť ktorého dávame nášmu novému bydlisku meno „Bethler“.
Píše sa rok 2010. Od tohto vzácneho momentu zrodenia sa prvej písomnej zmienky uplynulo dlhých 680 rokov. Pýšime sa nielen bohatstvom minulosti. Obec je významným turistickým centrom krajiny, má svoje súčasné dejiny. Snažíme sa ju zveľaďovať nielen kvôli návštevníkom, ale i kvôli vlastnému pocitu krásneho vzťahu k nej. Ulice lemuje množstvo nových domov, na vysokej úrovni je občianska vybavenosť. Snažíme sa udržiavať starú architektúru, obnovujeme a využívame historické budovy pre potreby dnešného človeka. Všetko toto treba vidieť. Každý je preto v obci Betliar srdečne vítaný.
Hore uvedený text je obsiahnutý v Pamätnom liste, ktorý pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci udelil starosta obce Betliar dňa 5.11.2010 80 občanom a významným osobám, ako uznanie za doterajšiu prácu, ktorú vykonali v prospech rozvoja, propagácie a šírenia dobrého mena obce Betliar.
680. výročie prvej písomnej zmienky o obci si Obec Betliar pripomenula radom sprievodných podujatí. Prvou akciou bola výstava pod názvom Spomienka, tvorivosť, práca a život, ktorú obec zorganizovala v predveľkonočnom období. Výročie prvej písomnej zmienky si obec na tejto výstave pripomenula prácou a tvorivosťou domácich majstrov výtvarného umenia, ktorí dokázali svojím talentom a láskou k umeniu vytvoriť nevšedné diela - maľované krajinky, portréty, paličkované čipky či iné formy šikovnosti ľudských rúk, ako aj dosiahnutými výsledkami a úspechmi športovcov, divadelníkov, miestnych škôl a organizácií pôsobiacich na území obce.
Vyvrcholenie osláv 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Betliar sa uskutočnilo v dňoch 5. – 7. novembra 2010, kde bol pripravený pestrý spoločenský a kultúrny program pre občanov obce i rodákov. Obecné oslavy začali v piatok 5.11.2010 slávnostným príhovorom starostu obce Betliar Júliusa Farkašovského a odhalením pamätnej tabule na budove obecného úradu. Potom sa účastníci osláv presunuli do kultúrneho domu, kde odzneli prednášky na témy: Prínos Andrássyovcov pre Betliar a okolie - Mgr. Silvia Lörinčíková a Chráňme si minulosť a odkazy našich predkov – Mgr. Edita Kušnierová. Tieto prednášky odborne fundovaných historičiek mali veľmi dobrý ohlas u prítomných. Záver prvého dňa osláv patril odovzdávaniu Pamätných listov, po ktorom sa uskutočnilo priateľské posedenie s občerstvením. Druhý deň osláv patril kultúrnemu programu, kde okrem členiek miestneho ZPOZu, detí MŠ v Betliari a žiakov ZŠ v Betliari vystúpil a zožal veľký úspech aj sólista Opery SND v Bratislave Ivan Ožvát s koncertným výberom populárnych melódií z najznámejších operiet pod názvom Oslava rodného kraja. V nedeľu 7. novembra 2010, na záver obecných osláv, sa v Evanjelickom a.v. kostole v Betliari uskutočnili Ekumenické služby Božie za účasti ThDr. Jerguša Olejára, PhD., seniora Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Rožňave (GES ECAV), ICDr. Štefana Magúta, administrátora farnosti Gemerská Poloma a Mgr. Jany Pabákovej, seniorálnej kaplánky GES ECAV. K podrobnostiam o histórii a súčasnosti obce Betliar sa vrátime v niektorom z ďalších príspevkov.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/680{/gallery}
{jcomments on}
V Betliari vyvrcholili oslavy 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Doporučený
Napísal(a) Ľubomír Zatroch
Písal sa rok 1330. Pri sliepňavom svetle baníckeho kahanca sa okolo jednoduchého stola uprostred izbice zhromaždila skupina ľudí. Sú v nej deti, ich rodičia, starci, osamelí pútnici. Zvedavo hľadia na mnícha, ktorý sedí na stolci, pred sebou má akúsi knihu, v ruke brko a v malej nádobke im neznámu tekutinu. Iba tento človek ovláda medzi chudobnými osadníkmi písmo a vie čítať. Sústreďuje sa na prvé písmeno a začína ukladať slová: „Tento krásny kút zeme uprostred hôr plných zveriny, kopcov plných železnej rudy, zlata, striebra sa stal pred rokmi naším domovom. Dlho sme putovali, kým sme objavili túto krásu, čistú vodu
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-