a úrodnú pôdu. Tu sme sa rozhodli žiť. Tu sme sa rozhodli žiť, tu sa rodia prvé deti, tu sme už pochovali tých, čo nás opustili. Medzi nimi bol i tulák Bethler, na počesť ktorého dávame nášmu novému bydlisku meno „Bethler“.
Píše sa rok 2010. Od tohto vzácneho momentu zrodenia sa prvej písomnej zmienky uplynulo dlhých 680 rokov. Pýšime sa nielen bohatstvom minulosti. Obec je významným turistickým centrom krajiny, má svoje súčasné dejiny. Snažíme sa ju zveľaďovať nielen kvôli návštevníkom, ale i kvôli vlastnému pocitu krásneho vzťahu k nej. Ulice lemuje množstvo nových domov, na vysokej úrovni je občianska vybavenosť. Snažíme sa udržiavať starú architektúru, obnovujeme a využívame historické budovy pre potreby dnešného človeka. Všetko toto treba vidieť. Každý je preto v obci Betliar srdečne vítaný.
Hore uvedený text je obsiahnutý v Pamätnom liste, ktorý pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci udelil starosta obce Betliar dňa 5.11.2010 80 občanom a významným osobám, ako uznanie za doterajšiu prácu, ktorú vykonali v prospech rozvoja, propagácie a šírenia dobrého mena obce Betliar.
680. výročie prvej písomnej zmienky o obci si Obec Betliar pripomenula radom sprievodných podujatí. Prvou akciou bola výstava pod názvom Spomienka, tvorivosť, práca a život, ktorú obec zorganizovala v predveľkonočnom období. Výročie prvej písomnej zmienky si obec na tejto výstave pripomenula prácou a tvorivosťou domácich majstrov výtvarného umenia, ktorí dokázali svojím talentom a láskou k umeniu vytvoriť nevšedné diela - maľované krajinky, portréty, paličkované čipky či iné formy šikovnosti ľudských rúk, ako aj dosiahnutými výsledkami a úspechmi športovcov, divadelníkov, miestnych škôl a organizácií pôsobiacich na území obce.
Vyvrcholenie osláv 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Betliar sa uskutočnilo v dňoch 5. – 7. novembra 2010, kde bol pripravený pestrý spoločenský a kultúrny program pre občanov obce i rodákov. Obecné oslavy začali v piatok 5.11.2010 slávnostným príhovorom starostu obce Betliar Júliusa Farkašovského a odhalením pamätnej tabule na budove obecného úradu. Potom sa účastníci osláv presunuli do kultúrneho domu, kde odzneli prednášky na témy: Prínos Andrássyovcov pre Betliar a okolie - Mgr. Silvia Lörinčíková a Chráňme si minulosť a odkazy našich predkov – Mgr. Edita Kušnierová. Tieto prednášky odborne fundovaných historičiek mali veľmi dobrý ohlas u prítomných. Záver prvého dňa osláv patril odovzdávaniu Pamätných listov, po ktorom sa uskutočnilo priateľské posedenie s občerstvením. Druhý deň osláv patril kultúrnemu programu, kde okrem členiek miestneho ZPOZu, detí MŠ v Betliari a žiakov ZŠ v Betliari vystúpil a zožal veľký úspech aj sólista Opery SND v Bratislave Ivan Ožvát s koncertným výberom populárnych melódií z najznámejších operiet pod názvom Oslava rodného kraja. V nedeľu 7. novembra 2010, na záver obecných osláv, sa v Evanjelickom a.v. kostole v Betliari uskutočnili Ekumenické služby Božie za účasti ThDr. Jerguša Olejára, PhD., seniora Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Rožňave (GES ECAV), ICDr. Štefana Magúta, administrátora farnosti Gemerská Poloma a Mgr. Jany Pabákovej, seniorálnej kaplánky GES ECAV. K podrobnostiam o histórii a súčasnosti obce Betliar sa vrátime v niektorom z ďalších príspevkov.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/680{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 08 november 2010 10:15
V Betliari vyvrcholili oslavy 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Doporučený
Napísal(a) Ľubomír Zatroch
Písal sa rok 1330. Pri sliepňavom svetle baníckeho kahanca sa okolo jednoduchého stola uprostred izbice zhromaždila skupina ľudí. Sú v nej deti, ich rodičia, starci, osamelí pútnici. Zvedavo hľadia na mnícha, ktorý sedí na stolci, pred sebou má akúsi knihu, v ruke brko a v malej nádobke im neznámu tekutinu. Iba tento človek ovláda medzi chudobnými osadníkmi písmo a vie čítať. Sústreďuje sa na prvé písmeno a začína ukladať slová: „Tento krásny kút zeme uprostred hôr plných zveriny, kopcov plných železnej rudy, zlata, striebra sa stal pred rokmi naším domovom. Dlho sme putovali, kým sme objavili túto krásu, čistú vodu
Zverejnené v
Betliar
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.