a úrodnú pôdu. Tu sme sa rozhodli žiť. Tu sme sa rozhodli žiť, tu sa rodia prvé deti, tu sme už pochovali tých, čo nás opustili. Medzi nimi bol i tulák Bethler, na počesť ktorého dávame nášmu novému bydlisku meno „Bethler“.
Píše sa rok 2010. Od tohto vzácneho momentu zrodenia sa prvej písomnej zmienky uplynulo dlhých 680 rokov. Pýšime sa nielen bohatstvom minulosti. Obec je významným turistickým centrom krajiny, má svoje súčasné dejiny. Snažíme sa ju zveľaďovať nielen kvôli návštevníkom, ale i kvôli vlastnému pocitu krásneho vzťahu k nej. Ulice lemuje množstvo nových domov, na vysokej úrovni je občianska vybavenosť. Snažíme sa udržiavať starú architektúru, obnovujeme a využívame historické budovy pre potreby dnešného človeka. Všetko toto treba vidieť. Každý je preto v obci Betliar srdečne vítaný.
Hore uvedený text je obsiahnutý v Pamätnom liste, ktorý pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci udelil starosta obce Betliar dňa 5.11.2010 80 občanom a významným osobám, ako uznanie za doterajšiu prácu, ktorú vykonali v prospech rozvoja, propagácie a šírenia dobrého mena obce Betliar.
680. výročie prvej písomnej zmienky o obci si Obec Betliar pripomenula radom sprievodných podujatí. Prvou akciou bola výstava pod názvom Spomienka, tvorivosť, práca a život, ktorú obec zorganizovala v predveľkonočnom období. Výročie prvej písomnej zmienky si obec na tejto výstave pripomenula prácou a tvorivosťou domácich majstrov výtvarného umenia, ktorí dokázali svojím talentom a láskou k umeniu vytvoriť nevšedné diela - maľované krajinky, portréty, paličkované čipky či iné formy šikovnosti ľudských rúk, ako aj dosiahnutými výsledkami a úspechmi športovcov, divadelníkov, miestnych škôl a organizácií pôsobiacich na území obce.
Vyvrcholenie osláv 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Betliar sa uskutočnilo v dňoch 5. – 7. novembra 2010, kde bol pripravený pestrý spoločenský a kultúrny program pre občanov obce i rodákov. Obecné oslavy začali v piatok 5.11.2010 slávnostným príhovorom starostu obce Betliar Júliusa Farkašovského a odhalením pamätnej tabule na budove obecného úradu. Potom sa účastníci osláv presunuli do kultúrneho domu, kde odzneli prednášky na témy: Prínos Andrássyovcov pre Betliar a okolie - Mgr. Silvia Lörinčíková a Chráňme si minulosť a odkazy našich predkov – Mgr. Edita Kušnierová. Tieto prednášky odborne fundovaných historičiek mali veľmi dobrý ohlas u prítomných. Záver prvého dňa osláv patril odovzdávaniu Pamätných listov, po ktorom sa uskutočnilo priateľské posedenie s občerstvením. Druhý deň osláv patril kultúrnemu programu, kde okrem členiek miestneho ZPOZu, detí MŠ v Betliari a žiakov ZŠ v Betliari vystúpil a zožal veľký úspech aj sólista Opery SND v Bratislave Ivan Ožvát s koncertným výberom populárnych melódií z najznámejších operiet pod názvom Oslava rodného kraja. V nedeľu 7. novembra 2010, na záver obecných osláv, sa v Evanjelickom a.v. kostole v Betliari uskutočnili Ekumenické služby Božie za účasti ThDr. Jerguša Olejára, PhD., seniora Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Rožňave (GES ECAV), ICDr. Štefana Magúta, administrátora farnosti Gemerská Poloma a Mgr. Jany Pabákovej, seniorálnej kaplánky GES ECAV. K podrobnostiam o histórii a súčasnosti obce Betliar sa vrátime v niektorom z ďalších príspevkov.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/680{/gallery}
{jcomments on}
V Betliari vyvrcholili oslavy 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Doporučený
Napísal(a) Ľubomír Zatroch
Písal sa rok 1330. Pri sliepňavom svetle baníckeho kahanca sa okolo jednoduchého stola uprostred izbice zhromaždila skupina ľudí. Sú v nej deti, ich rodičia, starci, osamelí pútnici. Zvedavo hľadia na mnícha, ktorý sedí na stolci, pred sebou má akúsi knihu, v ruke brko a v malej nádobke im neznámu tekutinu. Iba tento človek ovláda medzi chudobnými osadníkmi písmo a vie čítať. Sústreďuje sa na prvé písmeno a začína ukladať slová: „Tento krásny kút zeme uprostred hôr plných zveriny, kopcov plných železnej rudy, zlata, striebra sa stal pred rokmi naším domovom. Dlho sme putovali, kým sme objavili túto krásu, čistú vodu
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-