Kronika obce je vždy žriedlom informácií o živote v obci v predchádzajúcich rokoch. Obce, v ktorých boli zdatní kronikári už v predošlých obdobiach, majú k dispozícii jedinečný materiál pre štúdium svojich dejín. Táto skutočnosť môže byť ešte znásobená aj existenciou kroník, či zápisníc iných inštitúcií a organizácií v obci – škôl, spolkov a iných. Kronikár má byť nezainteresovaným pozorovateľom a preberateľom udalostí, tak ako sa stali a nie tak ako to možno z druhej ruky podajú aj dobové dokumenty. Aj z týchto dôvodov má aj dnes obecná kronika nezastupiteľné miesto medzi písomnosťami z úradnej činnosti obce a v mnohom ich dotvára. Kroniku obce Betliar za obdobie rokov 2001 – 2010 slávnostne pokrstil lupeňmi ruží 24.8.2011 starosta Obce Betliar Július Farkašovský v historickej knižnici betliarskeho kaštieľa. V poradí už tretí zväzok obecnej kroniky, ktorá pokračuje v tradícii verne zachytiť všetky dôležité udalosti v obci, aktivity a činnosti realizované samosprávou, bol spracovaný PC technikou a vydaný bol v 4 výtlačkoch v knižnej podobe a súčasne aj na CD-ROM. Slávnostného krstu obecnej kroniky sa zúčastnili zástupcovia obce a poslanci OZ, zástupkyňa Múzea Betliar, spolupracovníci autora a rodinní príslušníci autora.
Kronika obsahuje 554 číslovaných strán vrátane 82 strán farebných príloh a menného registra.
Kronika je spracovaná podľa jednotlivých rokov a je členená na 16 kapitol. Zápis za rok 2010 obsahuje aj samostatnú časť Významní ľudia narodení alebo pôsobiaci v Betliari, ktorá je pokračovaním 1. časti zaznamenanej v druhom zväzku obecnej kroniky s uvedením životopisov už nežijúcich osobností.Autorom textu obecnej kroniky je p. Alexander Maduda, ktorý viedol kroniku od roku 1982 až do augusta 2011, teda bezmála 30 rokov. V rámci celoslovenskej súťaže Slovenská kronika dosiahla kronika obce Betliar pod jeho vedením celý rad úspechov, vrátane dvoch prvých miest za roky 2000 a 2005. Žiaľ, vysoký vek a zdravotné dôvody doterajšiemu kronikárovi obce Betliar p. Madudovi už neumožňujú aktívne pracovať na vedení obecnej kroniky, preto v závere svojho vystúpenia pri slávnostnom krste kroniky oslovil osoby vhodné zastávať post kronikára obce a pokračovať v tejto práci.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/kronika{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.