Dňa 27.12.2014 sa v Betliari konal otvorený šachový turnaj organizovaný Obecným úradom Betliar a Šachovým oddielom Tatran Betliar. Turnaj príhovorom otvoril starosta obce Ľubomír Zatroch, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania cien víťazom. Turnaj sa konal v kultúrnom dome v Betliari so začiatkom o 9:00. Hralo sa švajčiarskym systémom 2x15 min na 9 kôl, so štartovným 2,50 € v čom bolo započítané jedlo a občerstvenie. zo všetkých vystavených cien.
Po skončení riadneho šachového turnaja sa niektorí z hráčov prihlásili na Blitz turnaj s tempom 5 minút, celkovo 18 hráčov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl. Vyberalo sa štartovné 2 €, ktoré sa potom prerozdelilo víťazom turnaja.
Víťazom bleskového turnaja sa stal Tomáš Ligárt z Plešivca so ziskom 9 bodov z 9 možných. Na druhom mieste so ziskom bodov 6 a Buchholzom 50,5 sa umiestnil Milan Šafárik st. z Revúcej, na treťom mieste sa umiestnil Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy s rovnakým počtom bodov ako Šafárik, ale s nižším Buchholzom 50.
Podrobné výsledky turnaja nájdete v tabuľke nižšie.
Súťažilo sa v priateľskej povianočnej atmosfére, aj keď niektoré momenty dokázali v hráčoch vyvolať búrlivé rekcie. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa šťastných športových zážitkov do budúcnosti.
Vianočný otvorený šachový turnaj v Betliari 2014
Konečné poradie hráčov
Por. Meno Rtg Body BH. mBH.
| 1. | Gabriel Barczi | 1350 | 8,0 | 47,0 | 38,5 |
| 2. | Tomáš Ligárt | 2205 | 7,5 | 54,0 | 41,5 |
| 3. | Vojtech Istók | 1970 | 7,5 | 52,0 | 40,5 |
| 4. | Igor Ďuriška | 1350 | 6,0 | 50,5 | 38,5 |
| 5. | Ján Rogos | 1830 | 6,0 | 48,0 | 36,5 |
| 6. | Róbert Szaszák | 1350 | 6,0 | 43,5 | 34,0 |
| 7. | Milan Šafárik | 1996 | 5,5 | 51,5 | 40,5 |
| 8. | Katalin Engel | 1631 | 5,5 | 48,0 | 36,5 |
| 9. | Maximilián Černický | 1350 | 5,5 | 44,0 | 33,0 |
| 10. | Ondrej Lipták | 1350 | 5,5 | 42,5 | 32,0 |
| 11. | Štefan Galdík | 1590 | 5,0 | 47,5 | 36,5 |
| 12. | Ondrej Bašták Ďurán | 1350 | 5,0 | 47,0 | 35,5 |
| 13. | Ladislav Henz | 1350 | 5,0 | 46,0 | 36,0 |
| 14. | Miroslav Ciberaj | 1350 | 5,0 | 43,5 | 32,0 |
| 15. | Pavol Siman | 1620 | 5,0 | 38,5 | 29,0 |
| 16. | Róbert Lazok | 1350 | 5,0 | 38,0 | 30,0 |
| 17. | Ján Šestina | 1350 | 4,5 | 44,5 | 34,5 |
| 18. | Ladislav Hlaváč | 1350 | 4,5 | 43,0 | 34,5 |
| 19. | Milan Šafárik ml. | 1350 | 4,5 | 34,5 | 27,5 |
| 20. | Imrich Kulcsár | 1350 | 4,0 | 40,5 | 31,5 |
| 21. | František Koreň | 1500 | 4,0 | 40,0 | 32,5 |
| 22. | Jozef Borosovics | 1540 | 4,0 | 39,5 | 33,5 |
| 23. | Ladislav Polgári | 1800 | 4,0 | 39,5 | 31,5 |
| 24. | Peter Kaličiak | 1350 | 4,0 | 37,5 | 31,5 |
| 25. | Pavel Krnáč | 1600 | 4,0 | 35,5 | 27,0 |
| 26. | Milan Kamenský | 1350 | 4,0 | 35,0 | 28,0 |
| 27. | Štefan Ciberaj | 1350 | 4,0 | 33,0 | 27,0 |
| 28. | Matej Farkašovský | 1350 | 4,0 | 29,0 | 23,0 |
| 29. | Elemír Kostúr | 1350 | 3,5 | 41,5 | 30,5 |
| 30. | Ronald Jonáš | 1350 | 3,5 | 39,0 | 31,5 |
| 31. | Kristián Kubiš | 1350 | 3,5 | 34,5 | 28,5 |
| 32. | Filip Farkašovský | 1350 | 3,0 | 30,5 | 25,0 |
| 33. | Karol Hois | 1350 | 3,0 | 28,5 | 23,0 |
| 34. | Alex Bráz | 1350 | 2,0 | 30,5 | 24,5 |
| 35. | Gergo Oláh | 1350 | 1,0 | 32,0 | 24,0 |
| 36. | Tomáš Lux | 1350 | 0,0 | 28,5 | 23,5 |
Bleskový turnaj
| Por. | Meno | Body | BH.B |
| 1. | Ligárt | 9,0 | 45,5 |
| 2. | Šafárik st. | 6,0 | 50,5 |
| 3. | Bašták | 6,0 | 50,0 |
| 4. | Rogos | 5,5 | 49,5 |
| 5. | Kaličiak | 5,5 | 47,5 |
| 6. | Lázok | 5,5 | 46,0 |
| 7. | Siman | 5,0 | 44,5 |
| 8. | Ciberaj M. | 5,0 | 37,5 |
| 9. | Krnács | 5,0 | 32,0 |
| 10. | Galdík | 4,5 | 45,0 |
| 11. | Henc | 4,5 | 44,5 |
| 12, | Kubiš | 4,5 | 35,0 |
| 13. | Engel | 4,0 | 34,0 |
| 14. | Borošovics | 3,0 | 31,5 |
| 15. | Lipták | 3,0 | 31,5 |
| 16. | Ciberaj Š. | 2,5 | 33,5 |
| 17. | Šafárik ml. | 2,0 | 33,0 |
| 18. | Tomáš | 0,5 | 33,0 |
Text a foto: Ondrej Bašták Ďurán
[cincopa A0IANN8bjVFW]
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.