zo všetkých vystavených cien.
Po skončení riadneho šachového turnaja sa niektorí z hráčov prihlásili na Blitz turnaj s tempom 5 minút, celkovo 18 hráčov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl. Vyberalo sa štartovné 2 €, ktoré sa potom prerozdelilo víťazom turnaja.
Víťazom bleskového turnaja sa stal Tomáš Ligárt z Plešivca so ziskom 9 bodov z 9 možných. Na druhom mieste so ziskom bodov 6 a Buchholzom 50,5 sa umiestnil Milan Šafárik st. z Revúcej, na treťom mieste sa umiestnil Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy s rovnakým počtom bodov ako Šafárik, ale s nižším Buchholzom 50.
Podrobné výsledky turnaja nájdete v tabuľke nižšie.
Súťažilo sa v priateľskej povianočnej atmosfére, aj keď niektoré momenty dokázali v hráčoch vyvolať búrlivé rekcie. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa šťastných športových zážitkov do budúcnosti.
Vianočný otvorený šachový turnaj v Betliari 2014
Konečné poradie hráčov
Por. Meno Rtg Body BH. mBH.
| 1. | Gabriel Barczi | 1350 | 8,0 | 47,0 | 38,5 |
| 2. | Tomáš Ligárt | 2205 | 7,5 | 54,0 | 41,5 |
| 3. | Vojtech Istók | 1970 | 7,5 | 52,0 | 40,5 |
| 4. | Igor Ďuriška | 1350 | 6,0 | 50,5 | 38,5 |
| 5. | Ján Rogos | 1830 | 6,0 | 48,0 | 36,5 |
| 6. | Róbert Szaszák | 1350 | 6,0 | 43,5 | 34,0 |
| 7. | Milan Šafárik | 1996 | 5,5 | 51,5 | 40,5 |
| 8. | Katalin Engel | 1631 | 5,5 | 48,0 | 36,5 |
| 9. | Maximilián Černický | 1350 | 5,5 | 44,0 | 33,0 |
| 10. | Ondrej Lipták | 1350 | 5,5 | 42,5 | 32,0 |
| 11. | Štefan Galdík | 1590 | 5,0 | 47,5 | 36,5 |
| 12. | Ondrej Bašták Ďurán | 1350 | 5,0 | 47,0 | 35,5 |
| 13. | Ladislav Henz | 1350 | 5,0 | 46,0 | 36,0 |
| 14. | Miroslav Ciberaj | 1350 | 5,0 | 43,5 | 32,0 |
| 15. | Pavol Siman | 1620 | 5,0 | 38,5 | 29,0 |
| 16. | Róbert Lazok | 1350 | 5,0 | 38,0 | 30,0 |
| 17. | Ján Šestina | 1350 | 4,5 | 44,5 | 34,5 |
| 18. | Ladislav Hlaváč | 1350 | 4,5 | 43,0 | 34,5 |
| 19. | Milan Šafárik ml. | 1350 | 4,5 | 34,5 | 27,5 |
| 20. | Imrich Kulcsár | 1350 | 4,0 | 40,5 | 31,5 |
| 21. | František Koreň | 1500 | 4,0 | 40,0 | 32,5 |
| 22. | Jozef Borosovics | 1540 | 4,0 | 39,5 | 33,5 |
| 23. | Ladislav Polgári | 1800 | 4,0 | 39,5 | 31,5 |
| 24. | Peter Kaličiak | 1350 | 4,0 | 37,5 | 31,5 |
| 25. | Pavel Krnáč | 1600 | 4,0 | 35,5 | 27,0 |
| 26. | Milan Kamenský | 1350 | 4,0 | 35,0 | 28,0 |
| 27. | Štefan Ciberaj | 1350 | 4,0 | 33,0 | 27,0 |
| 28. | Matej Farkašovský | 1350 | 4,0 | 29,0 | 23,0 |
| 29. | Elemír Kostúr | 1350 | 3,5 | 41,5 | 30,5 |
| 30. | Ronald Jonáš | 1350 | 3,5 | 39,0 | 31,5 |
| 31. | Kristián Kubiš | 1350 | 3,5 | 34,5 | 28,5 |
| 32. | Filip Farkašovský | 1350 | 3,0 | 30,5 | 25,0 |
| 33. | Karol Hois | 1350 | 3,0 | 28,5 | 23,0 |
| 34. | Alex Bráz | 1350 | 2,0 | 30,5 | 24,5 |
| 35. | Gergo Oláh | 1350 | 1,0 | 32,0 | 24,0 |
| 36. | Tomáš Lux | 1350 | 0,0 | 28,5 | 23,5 |
Bleskový turnaj
| Por. | Meno | Body | BH.B |
| 1. | Ligárt | 9,0 | 45,5 |
| 2. | Šafárik st. | 6,0 | 50,5 |
| 3. | Bašták | 6,0 | 50,0 |
| 4. | Rogos | 5,5 | 49,5 |
| 5. | Kaličiak | 5,5 | 47,5 |
| 6. | Lázok | 5,5 | 46,0 |
| 7. | Siman | 5,0 | 44,5 |
| 8. | Ciberaj M. | 5,0 | 37,5 |
| 9. | Krnács | 5,0 | 32,0 |
| 10. | Galdík | 4,5 | 45,0 |
| 11. | Henc | 4,5 | 44,5 |
| 12, | Kubiš | 4,5 | 35,0 |
| 13. | Engel | 4,0 | 34,0 |
| 14. | Borošovics | 3,0 | 31,5 |
| 15. | Lipták | 3,0 | 31,5 |
| 16. | Ciberaj Š. | 2,5 | 33,5 |
| 17. | Šafárik ml. | 2,0 | 33,0 |
| 18. | Tomáš | 0,5 | 33,0 |
Text a foto: Ondrej Bašták Ďurán
[cincopa A0IANN8bjVFW]

































Dňa 27.12.2014 sa v Betliari konal otvorený šachový turnaj organizovaný Obecným úradom Betliar a Šachovým oddielom Tatran Betliar. Turnaj príhovorom otvoril starosta obce Ľubomír Zatroch, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania cien víťazom. Turnaj sa konal v kultúrnom dome v Betliari so začiatkom o 9:00. Hralo sa švajčiarskym systémom 2x15 min na 9 kôl, so štartovným 2,50 € v čom bolo započítané jedlo a občerstvenie.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-