V druhej časti tohto podujatia sa pod tým istým názvom predstavili Štítničania sami sebe. Túto časť radostne a uznanlivo otvorila riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatica Halková. Vystúpil detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy, v ktorom účinkujú aj Štítničania – deti i dospelí – spievajú i tancujú pod vedením Ing. Ivana Nemčoka.
Svojimi piesňami o láske a vzájomnosti cirkevný zbor ECAV vniesol citlivú náladu, ktorú dotvorili verše našej matičiarky Gitky Vilimovej. Členky ZPOZ-u navodili atmosféru lásky k rodnému kraju a kráse našej prírody a tiež veršami ďalšej matičiarky Janky Vranovej, ktorá je zároveň autorkou pripravovaného detského kalendára, kde je 12 mesiacov roka predstavených peknými veršíkmi, a to nie len v slovenskom jazyku, ale aj v maďarčine, rómčine, nemčine, angličtine, ruštine a týmito európskymi jazykmi sa predstavili žiaci tunajšej ZŠ.Záver patril mladým – pôsobivou hudbou na gitare a saxofóne sa chlapci pred ženami nedali zahanbiť.
Celý program sprevádzala slovom Janka Vranová, predsedníčka miestneho odboru Matice slovenskej a slovami vďaky prisľúbila ďalšie zaujímavé podujatie pod tým istým názvom – POZNÁVAJME SA.
Kto bol Ladislav Šestina
Ladislav Šestina – šéf výpravy Štátneho divadla v Košiciach sa narodil 10.3.1925 v Štítniku. Jeho vysokoškolské štúdiá vo Viedni, kde v rokoch 1943-44 študoval u profesora E. Pirchana divadelnú architektúru, predčasne ukončili vojnové roky. V roku 1944 pôsobil ako výtvarník vo Wroclawi, potom nastúpil ako výtvarník do SND v Bratislave a hneď po oslobodení prišiel do Košíc, kde sa stal spoluzakladateľom Štátneho divadla. Plných 40 rokov tu bol šéfom výpravy. Vytvoril viac ako 600 scénických návrhov pre všetky divadelné žánre - operu, činohru a balet. Patria sem aj návrhy pre ďalšie divadlá na východnom Slovensku. Nadviazal úzky kontakt aj s vtedajšou československou scénografiou.
V roku 1971 v Košiciach a v roku 1975 v Bratislave sa predstavil vlastnou výstavou scénografických prác. Je autorom scény pamätnej inscenácie Čechovových Troch sestier v réžii Janka Borodáča a vytvoril vynikajúce návrhy k ďalším inscenáciám, ktorých výpočet by bol veľmi dlhý.
V umeleckej tvorbe prešiel postupným vývinom, využíval možnosti javiskového iluzionizmu, realistické detaily, symboly a znaky, inšpiroval sa folklórom. Zdôrazňoval dekoratívne vyznenie scény, v najzrelšom období sa zameral na výrazové použitie farby a svetla, s väčším dôrazom na modernú, divadelne cítenú architektoniku výtvarného javiskového diela. Pracoval takmer pre všetky slovenské divadlá, spolupracoval s košickou televíziou, v r. 1969 pôsobil v Kráľovskom divadle vo Švédsku. Činný bol aj ako maliar (grafiky, oleje, akvarely). Vystavoval aj na kolektívnych výstavách v Bratislave, Brne, Berlíne, pravidelne bol zastúpený na medzinárodnom kvadrienále v Prahe.
Scénograf Ladislav Šestina ako predstaviteľ realisticko-symbolickej tradície slovenskej scénografie stál pri základoch budovania umelecko-výrobných dielní Štátneho divadla v Košiciach a vypracoval nový systém organizácie jej technicko-výrobnej zložky. Jeho scénografické návrhy mali možnosť diváci vidieť aj v zahraničí na výstavách i prostredníctvom inscenácií. Pri príležitosti 60. ročného životného jubilea obdržal titul Zaslúžilý umelec. Zomrel 3. februára 1986 v Košiciach.
V osobe tohto umelca, ktorý nešetril silami, aby pomohol rozvoju divadla v našej vlasti nachádzame zdroj a inšpiráciu pre našich mladých a z úcty a lásky mu naši matičiari 11.3.2011 v Štítniku odhalili pamätnú tabuľu, aby sme mohli hrdo povedať - aj toto bol náš rodák, Štítničan.
Mgr. Janka Vranová
Fotografie: archív rodiny Šestinovej, Ing. Z. Halková, M. Vilimová
{gallery}kultura/matica/sest{/gallery}
{jcomments on}
































POZNÁVAJME SA – pod týmto názvom sa 11.3.2011 konalo zaujímavé kultúrne podujatie v starej historickej obci Štítnik, ktoré bolo myšlienkou štítnických matičiarov. Pred 86 rokmi sa v tejto obci narodil košický scénograf zaslúžilý umelec Ladislav Šestina, spoluzakladateľ Štátneho divadla v Košiciach. Plných 40 rokov bol šéfom výpravy, ako predstaviteľ realisticko–symbolickej tradície slovenskej scénografie stál pri základoch budovania umelecko–výrobných dielní štátneho divadla a vypracoval nový systém organizácie jej technicko–výrobnej zložky.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-