Čierna Lehota – obec, ktorú v súvislosti so SNP v regióne Gemera nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Obec sa v roku 1944 v časoch Povstania aktívne zapojila do odboja, ustupujúcej nemeckej armáde kládla odpor, za čo niesli občania obce i tu nachádzajúci sa ruskí vojaci následky, vystúpením FS Haviar z Rožňavy.
O 20.00 hod. v chate pod Hájom hrala hudba a do neskorých nočných hodín horela vatra, ktorá symbolicky pripomenula vatry, ktoré vzplanuli na vrchoch Rudohoria v septembri roku 1944.
V sobotu 30.8.2014 sme boli účastníkmi Dňa obce. Paráda. Opäť na ihrisku a v chate po Hájom, pretože počasie nám prialo. O 11.00 hod začali tí najmenší, pre ktoré boli pripravené hry a tí najaktívnejší - miestny ZPO, ktorý ukázal svoju zručnosť a zaujal nielen deti ale aj dospelých. O 12.30 hod už rozvoniavali pečené klobásky a chuťové poháriky účastníkov dráždila aj vôňa čerstvého guláša. K týmto dobrotám sa pridali i doma napečené koláče a zákusky, po ktorých sa len tak zaprášilo. K dobrej nálade prispelo dobré tekuté občerstvenie a vystúpenie FSk Lehoťanka, ktorá zaspievala niekoľko zachovaných piesní z Čiernej Lehoty.
A tí, ktorí sa ešte chceli baviť, mali možnosť pokračovať o 20.00 v kultúrnom dome zábavou, do tanca hrala skupina Triton až do skorých ranných hodín.
Pre usporiadateľov a všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o tieto naozaj vydarené dni obce môže byť odmenou pozitívne ohlasy. Aj v piatok aj v sobotu prevládala dobrá nálada, spokojnosť s programom, rozpredanie občestvenia tak, že sa nič nezvýšilo, ba bolo by sa minulo aj viac. Toto podujatie bolo super, svedčí o tom nielen spokojnosť účastníkov, ale aj bohatá účasť občanov z Čiernej Lehoty a z okolitých obcí.
V mene občanov ďakujem starostke obce, obecnému zastupiteľstvu, ostatným zložkám a všetkým, ktorých nejdem menovať, lebo by som potrebovala ďalší odstavec, ale ktorí sa akokoľvek a čímkoľvek pričinili o tieto krásne dva dni v našej obci.
Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
picasa_albumid=6054206451211565553
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.