Skupinka zanietených priaznivcov futbalu - piati chlapi z Čiernej Lehoty s ďalšími tromi kamarátmi z Banskej Bystrice a Gelnice podporili začiatkom septembra 2015 skupinku slovenských fanúšikov a slovenskú reprezentáciu v španielskom Oviede. Ako sa k tomuto dostali? Jednoducho. Povedali nasledovné: „Minulého roku, keď sme zažili v Žiline fantastický výsledok našej futbalovej reprezentácie v zápase so Španielskom, sme si povedali, že pôjdeme našich futbalistov podporiť na odvetu do Ovieda. Zabezpečili sme si vstupenky a 2. 9. vyštartovali z Čiernej Lehoty. Od stredy do piatka večera so zastávkou na francúzskom pobreží sme zdolali 2700 km. V piatok večer sme sa ubytovali asi 20 km od Ovieda. Po dobrom oddychu a chutnom guláši, ktorý sme si stihli navariť, v sobotu predpoludním stretli sme sa v hoteli s Marekom Hamšíkom. Večer 
sme už netrpezlivo očakávali svoj vysnívaný futbalový zážitok. Výsledok nebol síce pre náš futbal priaznivý, ale nič nezmenil na našich očakávaniach. V superlatívoch sa vyslovujeme o všetkých zážitkoch. Kým sme sa v sobotu dostali na štadión, stretli sme množstvo španielskych obyvateľov, ktorí sa k nám správali veľmi srdečne. Slovenská vlajka v našichrukách bola dvierkami k srdečnému zdraveniu, spoločnému fotografovaniu a konverzácii ako sa len dalo – rukami, nohami, hoci po anglicky sa vieme dohovoriť, tu nám to veľmi nepomohlo. Na štadióne bolo tiež
fantastická atmosféra. Diváci boli spontánni, aj hlučne povzbudzovali, ale boli kultúrni, bez zbytočných incidentov, na zápas sa tešili a vyslovene si ho užívali. Svojim pozitívnym postojom nakazili aj slovenských fanúšikov do takej miery, že ich tá prehra až tak veľmi nemrzela. Fantastický športový zážitok a srdečnosť Španielov zmazali rozpačitý dojem z prehry a ostali len krásne dojmy: Tento výlet stál za to. A cesta z Ovieda do Čiernej Lehoty nonstop tých 2800 km nám nemohla pokaziť umelecký dojem. Práve naopak. Obdivovali sme krásy severného Španielska, obrobené lúky, zelené lány a pasúci sa hovädzí dobytok. Krajina pôsobí upraveným dojmom, ako keby každý pásik zeme mal svojho gazdu, ktorý sa s láskou o ten svoj piaď zeme stará. Až je človeku ľúto, že naše krásne Slovensko takto nevyzerá. Ale možno raz .... !“
Darina Figúrová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.