Iba málo som veril tomu, že po uverejnení pohľadnice Čiernej Lehoty na stránke Maj Gemer v článku Ako sa dostala fotografia z Čiernej Lehoty do Tišnova a nazad s dátumom 11. 5.2013, ktorú mi poslala pani Oľga Zacharová, sa niekto z Tišnova v Čechách nájde, kto by na ňu reagoval. Možno si poniektorí na ňu spomínate. Želal som si totiž, aby sa ozval niekto, kto vie, ako sa dostala táto pohľadnica z Tišnova v Čechách do obce na konci Štítnickej doliny. 
Na súvislosti Vami publikovanej fotografie z Čiernej Lehoty nedokážem celkom presne odpovedať. Možno Norbert Pokorný po Slovensku cestoval, alebo bol tam za prácou. Zhotovoval miestopisné pohľadnice na objednávku pre miestnych obchodníkov, ktorí ich potom predávali. To môže byť tento prípad." 
Pán Hromčík sa ma ešte v spomínanom liste pýtal, či sa niekde v okolí nenašli niektoré objekty v kostoloch, ktoré by niesli stopy po umeleckých prácach spomínaného akademického maliara. Najlepšou odborníčkou na túto tému na hornom Gemeri je pani Edita Kušnierová. Na moju otázku reagovala síce hneď, ale bez pozitívneho, keď mi odpísala, že od pána Pokorného sa v našich kostoloch doteraz žiadne maľby nenenašli.
Zaujímavou je i tá časť korešpondencie s pánom Hromčíkom, v ktorej mi vysvetlil aj otázku určenia osoby zachytenej na spomínanej pohľadnici. Keď som mu napísal, že náš dobrý znalec histórie Slavošoviec a okolia pán dr. Milan Sajenko usudzuje, že ženskou osobou na pravej strane obrázka je zrejme manželka pán Pokorného, s istotou mi potvrdil, že ona tou osobou nemôže byť, lebo "jeho manželka Františka (rod. Mašková) sa narodila v roku 1878 a bola tmavovlasá. Na pohľadnici je ďaleko mladšia žena a má svetlé vlasy."
Fotografia, ktorá je opatrená dátumom poštovej pečiatky prezentuje roky prvého slovenského štátu. Podľa neho sú pravdepodobné dve možnosti: „Pohľadnicu vyhotovil akademický maliar Norbert Pokorný a môže byť na nej vyfotografovaná jeho najmladšia dcéra Františka (Milena) Pokorná. Ona sa narodila v roku 1912 a mala svetlé vlasy (viď priložený portrét). Alebo ide o ďalšiu možnosť, že pohľadnica je od jeho syna fotografa Norberta Josefa Pokorného a na nej je zachytená jeho manželka."
To ale nemohol potvrdiť, pretože nemá jej podobizeň. Obrátil sa však s týmto problémom listom na Ing. arch. Norberta Pokorného, ktorý žije v Hořepníku a je jediným žijúcim vnukom akademického maliara. Zatiaľ sa mu však neozval. Aj my veríme, že aj táto informácia sa časom objasní.
Nuž, toľko zatiaľ o jednej starej pohľadnici, ktorá poštou zo Slavošoviec (pretože susedná Čierna Lehota poštu nemala a ani doteraz nemá) obišla pekný kúsok nielen Slovenska. Podstatné je, že pre odosielateľa i adresáta mala veľký význam, pretože obsahovala informáciu o tom, ako jeden na druhého vo vtedajšej situácii na seba mysleli a takto sa posmeľovali.
Overovanie rôznych náležitostí súvisiacich s pohľadnicou Čiernej Lehoty z obdobia 30.-40. rokov minulého storočia mi zároveň potvrdili, že takých pohľadníc od pána Pokorného z Tišnova je v tejto obci medzi ostatnými spoluobčanmi viacero. A možno aj inde, všade tam, kde našli svojho adresáta. Všetci si ich s láskou odložili ako spomienky na ľudí, ktorí ich dostali, alebo použili ako posla dobrých správ.
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.