Po odbornej stránke predstavovala tohtoročná chovateľská prehliadka jednu z najlepších poľovníckych sezón. Spolu bolo na výstave prezentovaných 79 medailových trofejí, z toho bolo 11 zlatých trofejí.
Najväčšie zastúpenie mali medailové jelenie trofeje a to až 34 a z toho boli 2 zlaté trofeje: najsilnejšia zo Slavošoviec s hodnotou 215,35 bodov CIC a ďalšia v poradí z Dobšinej s hodnotou 215,09 bodov. Už tradične v tomto regióne bola dobrá kvalita ulovených diviakov – 23 medailových trofejí, z toho 7 zlatých (najsilnejšia z OPZ Rožňava s hodnotou 126,95 bodov CIC). V porovnaní výsledkov v rámci okresu sa nestratili ani režijné poľovné revíry Lesného závodu Rožňava. Z uplynulej sezóny sme mali 7 medailových jeleních trofejí, pričom sa zaznamenal historicky prvý úlovok medailového jeleňa vo Zvernici Betliar. Jeleň po vážnom poranení v ruji bol ulovený poplatkovým hosťom a vo veku 7 rokov dosiahol 206,28 bodov CIC, čo bola tretia najsilnejšia trofej jeleňa na výstave. Ďalej z poplatkového lovu v režijnom revíri Pipítka pochádzala 4. najsilnejšia trofej na výstave s hodnotou 200 bodov CIC. Potešiteľný výsledok je aj 5 medailových danielov ulovených poplatkovými hosťami vo Zvernici Betliar, pričom najsilnejšia z nich dosiahla bodovú hodnotu zlatej medaile 188,86 b. CIC. Pravidelné úlovky zlatých danielov vo Zvernici Betliar tak už nie sú len vecou náhody, ale výsledkom systematickej práce personálu Lesov SR. Rovnako zo Zvernice Betliar pochádza aj trofej muflóna uloveného poplatkovým hosťom v januári 2011, ktorá dosiahla bodovú hodnotu 222,95 bodov CIC a s ktorou sa spája hneď niekoľko prvenstiev. Bola to najsilnejšia trofej muflóna v uplynulej sezóne v okrese Rožňava, je to historicky doteraz najsilnejšia oficiálna trofej muflóna zo Zvernice Betliar a pravdepodobne aj najsilnejšia trofej muflóna uloveného v revíroch Lesov SR v sezóne 2010/11.
Snáď najvýznamnejším príspevkom Lesného závodu k tohtoročnej chovateľskej prehliadke trofejí však bola príprava sprievodného programu pre žiakov základných škôl v rámci Medzinárodného roka lesov, ktorého sa zhostili certifikovaní a aj necertifikovaní lesní pedagógovia LZ (A. Lizáková, M. Slovák, M. Smerek, Š. Manko, J. Vlčák a M. Lehocký).
V dňoch 28. a 29. marca sme oslovili a pozvali žiakov 6 základných a materských škôl v okolí – záujem bol veľký a spolu prišlo vyše 250 detí aj s učiteľmi. Keďže samotná prehliadka výstavy trofejí by žiakom veľa nepovedala, snažili sme sa pripraviť program tak, aby sme pozornosť detí upriamili na poznanie zveri a živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou lesov v ich najbližšom okolí a popri tom im vysvetliť význam a poslanie poľovníctva. Formu a obsah poskytovaných informácii sme prispôsobovali veku detí v skupinách. Deti si tak mohli vypočuť skutočné zvuky zveri a následne si vyskúšať ich napodobniť pomocou vábničky. Najmä chlapcov lákala možnosť preskúmať pod dozorom poľovnícke zbrane, medzi ktorými bol aj luk, započúvať sa do výkladu o ich používaní a rôznych príhod spojených s poľovačkami. Na ďalšom stanovišti bolo poznávanie drevín a rastlín, vysvetlené hravou formou, pomocou skladačiek puzzle, a priblížené im boli aj stopy niektorých zvierat, ktoré môžeme vidieť v prírode. Úspech malo aj premietanie filmu Lesov SR o Zvernici Betliar, ktorý následne dostali školy ako náš malý dar pre potreby ich vyučovania a snáď v širokom okolí už nie je žiaka, ktorý by nevedel a nepočul niečo o historickej zvernici v Betliari. Súčasťou tejto akcie bolo aj vyhodnotenie vopred vyhlásenej výtvarnej súťaže na témy: Poľovníctvo a starostlivosť o lesnú zver, Zvieratá – obyvatelia našich lesov.Všetky výtvarne práce detí boli vystavené a autori najkrajších diel boli aj odmenení hodnotnými cenami. Deti odchádzali z nášho stretnutia s množstvom podnetných zážitkov, učitelia hodnotili návštevu výstavy pozitívne aj ako súčasť výučby biologických predmetov na škole, a my sme mali dobrý pocit, že deti k nám neprišli „z donútenia“, ale že sa veľmi aktívne zapájali do pripraveného programu.
Ing. M. Lehocký, Ing. A. Lizáková,
OZ Rožňava
FOTOALBUM Z VÝSTAVY
{gallery}obsah/polovnicka{/gallery}
{jcomments on}
Návraty k úspešnej tohtoročnej chovateľskej prehliadke poľovníckych trofejí horného Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Lehocký, A. Lizáková
Chovateľské prehliadky trofejí predstavujú bezpochyby najvýznamnejšiu poľovnícku udalosť v jednotlivých okresoch a regiónoch. V okrese Rožňava je tradíciou, že sa toto podujatie koná každý rok v inej obci a tohto roku pripadlo na obec Gemerská Poloma. Do prípravy a organizačného zabezpečenia prehliadky sa zapojili spolu Slovenský poľovnícky zväz, Obvodný lesný úrad v Rožňave, Obecný úrad a poľovnícke združenie Turecká v Gemerskej Polome a Lesy SR, š.p., Lesný závod Rožňava, ktorý má v obvode tejto obce dve poľovnícky významné lesné správy – LS Betliar a LS Podsúľová.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-