♠
Z hľadiska autorstva môžeme tvoje výtvarné umenie zaradiť k neprofesionálom. Svojím laickým pohľadom, všetko vnímam (zrejme ako väčšina) citovo. Tvoje umenie vo mne vyvoláva pocit moderného umenia, ktoré ma posúva do upokojujúceho neznáma. Iné na mňa pôsobia, ako keby si poznal všetky zákony matematiky. Ďalšie ako nádherný tkaný obraz. Portréty tebou zrealizované sa mi veľmi páčia, pretože pri ich prezeraní mám pocit, že tých ľudí poznám a je mi s nimi dobre. Vnímam to tak, že všetky Tvoje pocity sú súčasťou Tvojich prác.
- Áno, je to aj o pocitoch, ale dôležitejšie je zistenie vidieť veci inak, načrieť do sveta fantázie a sprostredkovať tieto videnia všetkým čo nemajú túto možnosť. Abstraktná maľba v mojom podaní je zmesou estetiky, pocitov a farieb a nesie pozitívny odkaz.
♠
Ako sám uvádzaš na svojej webovej stránke, že maľuješ pre radosť – bolo tomu tak aj v ranných počiatkoch (škôlka, škola)?
- Je to moja záľuba, som samouk, slovo amatér nahradilo nové, vznešenejšie: neprofesionálny umelec. S kreslením som začal ako 14-ročný školák. Môžem povedať, že som prebral štafetu od brata Ľuba, ktorý chodil na ZUŠ. Mal som skutočne dobrý vzor. Spočiatku to boli kresby ceruzkou, kde som si cibril techniku, čo teraz veľmi oceňujem, bol to veľmi dobrý základ. Neskôr som robil suchý pastel, interiérové maľby na steny, dokonca bolo obdobie menších olejomalieb. Ako 21 ročný som si zaobstaral Air-brush vybavenie a tak vzniklo zopár vecí aj touto náročnejšou technikou, ale stále to nebolo ono. Potreboval som voľnú ruku pri tvorbe. Od roku 1995 som začal pracovať na vlastnej abstraktnej tvorbe. Kým dovtedy som robil skôr reálne veci, postupne som k nim pridával rôzne vymyslené doplnky, ako napr. pozadia. Myslím, že som sa k téme abstrakt dopracoval týmto “druhotným“ spôsobom.
♠
Akú výtvarnú techniku používaš a aký druh výtvarného umenia Ti je blízky?
- Maľujem na sololit, základom je šeps (základná farba používaná aj napr. pri olejomaľbách na plátno), na to ide maľba, ktorá je následne prelakovaná. Samotné farby sú akrylové - vodou riediteľné. Obraz je podrámovaný, zadná strana je ošetrená akrylovým náterom, ktorý vyrovnáva pnutie prednej, lícnej strany.
Zostal som verný abstraktnej maľbe, ale robím aj portréty ceruzkou, písmomaliarske práce. Zmluvne robím zápisy do kroniky mesta a do kroniky primátora mesta Rožňava.
Ako výtvarný samorast nemám žiadne obmedzenia, čo mi maximálne vyhovuje a svoju tvorbu považujem za absolútny relax a voľnosť.
Z celej škály výtvarného umenia mám najradšej diela svetových autorov vytvorené v 18. a 19. storočí, teda obdobie impresionizmu. Z tých novších diela S. Dalího. Zo slovenských mám rád tvorbu M. Benku, A. Brunovského. Z českých J. Hálu.
♠
Objavil si v sebe talent sám, alebo prišiel postupne, alebo si ho po niekom zdedil? Nemôžem z tohto vyspovedania vynechať Tvojich rodičov. Mal, alebo má niekto v rodine výtvarné vlohy?
- Talent som nezdedil priamo, nemáme v rodine umelca – maliara, skôr sa objavil a postupne rozvíjal. Ale napríklad otcov brat vie krásne sformulovať myšlienky do textu, čo tiež považujem za pisateľský talent. Z otcovej strany príbuzná žijúca v Kanade sa profesionálne venuje batike na hodváb. Z maminej strany je úspešná keramikárka, žijúca v Šamoríne.
♠
Moja práca v knižnici mi priniesla poznatok, že výtvarné činnosti – kreslenie a maľovanie patria nielen k estetickým činnostiam, ale aj k poznávacím schopnostiam dieťaťa – nakoľko deti, ktoré počúvajú aj čítajú rozprávky pekne a veľa kreslia. Ty sám máš dve pekné dievčatká, zdedili talent tohto charakteru a sú priaznivo ovplyvnené Tvojím výtvarným svetom?
- Nie, nemyslím si to, že by po mne zdedili talent, ale večer často čítame rozprávky, to je pravda. Niekoľko menších formátov dosiek som pripravil aj pre deti, samozrejme snažili sa a vytvorili niečo podobné, takže sú do určitej miery ovplyvnené tým, čo vidia a čo ich naučím. To či má dieťa talent sa najlepšie dá vidieť na kresbe, ak tvorí čisté súmerné línie, ak postavy majú vyvážené proporcie, ak obrázok kompozične ladí, vtedy je veľký predpoklad na ďalšie úspechy s ostatnými technikami. Musí však chcieť vyjadrovať myšlienky a pocity takýmto spôsobom.
♠
Mal si aj niekoľko výstav, ktoré obdobie bolo pre teba najtvorivejšie?
- Za najtvorivejšie považujem terajšie obdobie, veľmi plodné boli aj roky 1996 - 1998 a 2004 - 2006. Všetko závisí od situácie a možností. Čas na tvorbu jednej série v mojom prípade zreje 6 rokov. Za taký naj úspech považujem autorskú výstavu, tie som mal dve: v Rožňave a v maďarskom Mezőcsáte. Obidve sa uskutočnili prostredníctvom Gemerského osvetového stredisko v Rožňave, s ktorým veľmi rád spolupracujem. GOS dáva možnosť neprofesionálnym výtvarníkom zviditeľniť sa v dvoch kategóriách: VÝTVARNÁ TVORBA a FOTOGRAFIA. Robia to formou súťaže, čiže víťazné práce sú ocenené a postupujú ďalej na krajské a celoslovenské kolo. Podrobnejšie info o výstavách nájdete na mojej web stránke: www.g-design.webnode.sk.
♠
Kde najbližšie sa môžeme tešiť na Tvoje práce? Prezradíš nám svoje najbližšie plány?
- Teraz mám pripravených cca 40 obrazov prevažne formátu 80 x
Umelecká osobnosť, medzi ktoré patrí aj rodák z Gemerskej Polomy Marian Gubek, má veľkú tvorivú schopnosť a intelekt, ktoré z neho robia človeka tvorivého, uvažujúceho a zároveň hľadajúceho úspech vo svojej neprofesionálnej výtvarnej tvorbe. Prajeme mu aj naďalej myšlienky umelca, dni plné kreativity, ale najviac rodinnú pohodu a dobré zdravie.
Za rozhovor a trpezlivosť ďakuje
D. Červenáková
{jcomments on}
































Nevyštudoval výtvarnú školu a predsa sú jeho práce známe a v povedomí mnohých z nás. Chcel byť umelcom? Neviem, ale cítim, že má v sebe tvorivú schopnosť, cit a zmysel pre vytvorenie moderného výtvarného umenia a pre vytvorenie diel, ktoré v sebe zachytávajú subjektívne pocity a zážitky jeho osobnosti. Dovoľte mi, aby som vám predstavila mladého neprofesionálneho autora originálnych výtvarných diel MARIANA GUBEKA (1972) z Gemerskej Polomy.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-