♠
Z hľadiska autorstva môžeme tvoje výtvarné umenie zaradiť k neprofesionálom. Svojím laickým pohľadom, všetko vnímam (zrejme ako väčšina) citovo. Tvoje umenie vo mne vyvoláva pocit moderného umenia, ktoré ma posúva do upokojujúceho neznáma. Iné na mňa pôsobia, ako keby si poznal všetky zákony matematiky. Ďalšie ako nádherný tkaný obraz. Portréty tebou zrealizované sa mi veľmi páčia, pretože pri ich prezeraní mám pocit, že tých ľudí poznám a je mi s nimi dobre. Vnímam to tak, že všetky Tvoje pocity sú súčasťou Tvojich prác.
- Áno, je to aj o pocitoch, ale dôležitejšie je zistenie vidieť veci inak, načrieť do sveta fantázie a sprostredkovať tieto videnia všetkým čo nemajú túto možnosť. Abstraktná maľba v mojom podaní je zmesou estetiky, pocitov a farieb a nesie pozitívny odkaz.
♠
Ako sám uvádzaš na svojej webovej stránke, že maľuješ pre radosť – bolo tomu tak aj v ranných počiatkoch (škôlka, škola)?
- Je to moja záľuba, som samouk, slovo amatér nahradilo nové, vznešenejšie: neprofesionálny umelec. S kreslením som začal ako 14-ročný školák. Môžem povedať, že som prebral štafetu od brata Ľuba, ktorý chodil na ZUŠ. Mal som skutočne dobrý vzor. Spočiatku to boli kresby ceruzkou, kde som si cibril techniku, čo teraz veľmi oceňujem, bol to veľmi dobrý základ. Neskôr som robil suchý pastel, interiérové maľby na steny, dokonca bolo obdobie menších olejomalieb. Ako 21 ročný som si zaobstaral Air-brush vybavenie a tak vzniklo zopár vecí aj touto náročnejšou technikou, ale stále to nebolo ono. Potreboval som voľnú ruku pri tvorbe. Od roku 1995 som začal pracovať na vlastnej abstraktnej tvorbe. Kým dovtedy som robil skôr reálne veci, postupne som k nim pridával rôzne vymyslené doplnky, ako napr. pozadia. Myslím, že som sa k téme abstrakt dopracoval týmto “druhotným“ spôsobom.
♠
Akú výtvarnú techniku používaš a aký druh výtvarného umenia Ti je blízky?
- Maľujem na sololit, základom je šeps (základná farba používaná aj napr. pri olejomaľbách na plátno), na to ide maľba, ktorá je následne prelakovaná. Samotné farby sú akrylové - vodou riediteľné. Obraz je podrámovaný, zadná strana je ošetrená akrylovým náterom, ktorý vyrovnáva pnutie prednej, lícnej strany.
Zostal som verný abstraktnej maľbe, ale robím aj portréty ceruzkou, písmomaliarske práce. Zmluvne robím zápisy do kroniky mesta a do kroniky primátora mesta Rožňava.
Ako výtvarný samorast nemám žiadne obmedzenia, čo mi maximálne vyhovuje a svoju tvorbu považujem za absolútny relax a voľnosť.
Z celej škály výtvarného umenia mám najradšej diela svetových autorov vytvorené v 18. a 19. storočí, teda obdobie impresionizmu. Z tých novších diela S. Dalího. Zo slovenských mám rád tvorbu M. Benku, A. Brunovského. Z českých J. Hálu.
♠
Objavil si v sebe talent sám, alebo prišiel postupne, alebo si ho po niekom zdedil? Nemôžem z tohto vyspovedania vynechať Tvojich rodičov. Mal, alebo má niekto v rodine výtvarné vlohy?
- Talent som nezdedil priamo, nemáme v rodine umelca – maliara, skôr sa objavil a postupne rozvíjal. Ale napríklad otcov brat vie krásne sformulovať myšlienky do textu, čo tiež považujem za pisateľský talent. Z otcovej strany príbuzná žijúca v Kanade sa profesionálne venuje batike na hodváb. Z maminej strany je úspešná keramikárka, žijúca v Šamoríne.
♠
Moja práca v knižnici mi priniesla poznatok, že výtvarné činnosti – kreslenie a maľovanie patria nielen k estetickým činnostiam, ale aj k poznávacím schopnostiam dieťaťa – nakoľko deti, ktoré počúvajú aj čítajú rozprávky pekne a veľa kreslia. Ty sám máš dve pekné dievčatká, zdedili talent tohto charakteru a sú priaznivo ovplyvnené Tvojím výtvarným svetom?
- Nie, nemyslím si to, že by po mne zdedili talent, ale večer často čítame rozprávky, to je pravda. Niekoľko menších formátov dosiek som pripravil aj pre deti, samozrejme snažili sa a vytvorili niečo podobné, takže sú do určitej miery ovplyvnené tým, čo vidia a čo ich naučím. To či má dieťa talent sa najlepšie dá vidieť na kresbe, ak tvorí čisté súmerné línie, ak postavy majú vyvážené proporcie, ak obrázok kompozične ladí, vtedy je veľký predpoklad na ďalšie úspechy s ostatnými technikami. Musí však chcieť vyjadrovať myšlienky a pocity takýmto spôsobom.
♠
Mal si aj niekoľko výstav, ktoré obdobie bolo pre teba najtvorivejšie?
- Za najtvorivejšie považujem terajšie obdobie, veľmi plodné boli aj roky 1996 - 1998 a 2004 - 2006. Všetko závisí od situácie a možností. Čas na tvorbu jednej série v mojom prípade zreje 6 rokov. Za taký naj úspech považujem autorskú výstavu, tie som mal dve: v Rožňave a v maďarskom Mezőcsáte. Obidve sa uskutočnili prostredníctvom Gemerského osvetového stredisko v Rožňave, s ktorým veľmi rád spolupracujem. GOS dáva možnosť neprofesionálnym výtvarníkom zviditeľniť sa v dvoch kategóriách: VÝTVARNÁ TVORBA a FOTOGRAFIA. Robia to formou súťaže, čiže víťazné práce sú ocenené a postupujú ďalej na krajské a celoslovenské kolo. Podrobnejšie info o výstavách nájdete na mojej web stránke: www.g-design.webnode.sk.
♠
Kde najbližšie sa môžeme tešiť na Tvoje práce? Prezradíš nám svoje najbližšie plány?
- Teraz mám pripravených cca 40 obrazov prevažne formátu 80 x
Umelecká osobnosť, medzi ktoré patrí aj rodák z Gemerskej Polomy Marian Gubek, má veľkú tvorivú schopnosť a intelekt, ktoré z neho robia človeka tvorivého, uvažujúceho a zároveň hľadajúceho úspech vo svojej neprofesionálnej výtvarnej tvorbe. Prajeme mu aj naďalej myšlienky umelca, dni plné kreativity, ale najviac rodinnú pohodu a dobré zdravie.
Za rozhovor a trpezlivosť ďakuje
D. Červenáková
{jcomments on}

































Nevyštudoval výtvarnú školu a predsa sú jeho práce známe a v povedomí mnohých z nás. Chcel byť umelcom? Neviem, ale cítim, že má v sebe tvorivú schopnosť, cit a zmysel pre vytvorenie moderného výtvarného umenia a pre vytvorenie diel, ktoré v sebe zachytávajú subjektívne pocity a zážitky jeho osobnosti. Dovoľte mi, aby som vám predstavila mladého neprofesionálneho autora originálnych výtvarných diel MARIANA GUBEKA (1972) z Gemerskej Polomy.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-