Program pokračoval pietnym aktom – kladením vencov zástupcov jednotlivých delegácií. Tóny hymny SR, ktorú tiež zaspieval evanjelický cirkevný zbor, sprevádzali salvy zo samopalov, resp. delobuchy vo farbách zástavy SR, armády SR z VÚ v Rožňave. Po hymne predniesla báseň s opisom tejto tragickej udalosti žiačka ZŠ. Starosta obce p. Ján Chanas privítal hostí – zástupcov jednotlivých spoločenských organizácií, občanov a žiakov ZŠ. Zvlášť vzácna bola prítomnosť vojenského pridelenca MZV Veľvyslanectva Ruskej federácie.
Za všetkých prítomných hostí vystúpil podpredseda ÚV SZPB a predseda OblV SZPB p. Ing. Norbert Lacko. Vo svojom príhovore podrobne opísal priebeh bojov v našom regióne počas SNP, ako aj samotnú tragickú udalosť – haváriu lietadla na kóte Flôs. Veľký dôraz kládol na to, aby sme my, potomkovia našich otcov, ktorí padli počas bojov II. svetovej vojny, resp. SNP, pripomínali udalosti našim deťom a mládeži pri každej príležitosti. Zvlášť apeloval na učiteľov.
Po jeho príhovore boli ocenení členovia a funkcionári ZO SZPB. Nasledoval slávnostný obed s občerstvením a gulášom pre všetkých zúčastnených. Sprievodnými akciami tohto slávnostného zasadnutia OblV SZPB boli vyhodnotené výtvarné práce detí MŠ a ZŠ s tematikou zmeranou na túto tragickú haváriu lietadla. Ďalej to bola ukážka bojovej techniky ASR ako i ukážka členov DHZ pri hasení požiaru. Žiaľ, pre nepriaznivé počasie sa neuskutočnili ďalšie podujatia – ukážka bojových činností, ukážka leteckých modelárov, ukážka PZ SR a zoskoky parašutistov.
Záverom sa chcú organizátori podujatia: OcÚ Gemerská Poloma, ZO SZPB v Gemerskej Polome a OblV SZPB v Rožňave poďakovať všetkým tým, ktorí sa aktívne, alebo svojou účasťou podieľali na tomto slávnostnom – spomienkovom podujatí.
Za výbor ZO SZPB Gemerská Poloma,
text: Ján Cirbus, tajomník ZO SZPB
fotografie: Ondrej Greško, člen ZO SZPB

































Gemerská Poloma – Dňa 17. októbra 2014 sa v našej obci konali oslavy 70. výročia leteckej tragédie na Flôse. Ich organizátormi boli obec Gemerská Poloma, ZO SZPB v Gemerskej Polome a OblV SZPB v Rožňave. Po privítaní a prezentácii pozvaných hostí, za účasti miestnych obyvateľov, detí MŠ a žiakov ZŠ sa začal napĺňať program slávnostného zasadnutia oblastného výboru SZPB. Za zvukov piesne „Slovensko naše“, ktorú zaspieval evanjelický a. v. cirkevný zbor, bola na námestí SNP odhalená tabuľa o priebehu SNP a bojov II. svetovej vojny v našom regióne. Nasledoval presun všetkých zúčastnených k pamätníku tragickej havárii lietadla na Kurtákovú. Lietadlo Douglas 17, ktoré letelo z Rzeszova, prevážalo posily II. paradesantnej brigády do centra SNP. Táto tragédia zabolela každého. Veď navždy vyhaslo 18 mladých životov udatných bojovníkov za dôstojnosť človeka, za nový život. Na tabuli pamätníka je nápis: „Na večnú pamiatku 18 hrdinom SNP, ktorí tragicky zahynuli na tomto mieste pri havárii lietadla 16.X. 1944“.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-