Narodeniny, meniny.... Čas malých zázrakov, zastavení a zamyslení, pochopenia malých detailov života, keď je nám všetkým akosi ľudskejšie. Tiež čas darčekov. Ľudia sa dnes obdarúvajú originálnejšie, hľadajú čosi nevšedné, malé, ale predsa veľké. Nie jeden z nás videl v časopise alebo inde obrázok, ktorým by si rád ozdobil svoje tričko. Maľovaniu na textil sa venuje mnoho ľudí, za kratší čas a menej peňazí sa dajú dosiahnuť nádherné výsledky a navyše nepotrebujete nijaké špeciálne náčinie. My sme v Gemerskej Polome našli šikovnú mladú dámu Bc. Stanislavu Červenákovú, ktorá tiež jedného dňa zatúžila vlastniť originálne tričko. ♥ Originál na každú príležitosť
- Je mnoho šikovných ľudí v rôznej oblasti ľudského bytia. Každý si môže svoju zručnosť a originalitu vyskúšať sám. I ja som skúšala rôzne formy a najviac som sa našla v práci s farbami a textilom a ceruzkou s papierom. Voľnou rukou maľované, s malými nepresnosťami prinesie to pravé originálne. Tašky, tričká, obrusy i vankúše – všade môžeme uplatniť svoju fantáziu s vlastnou zručnosťou. Cesta k úspechu tejto originality je v trpezlivosti a schopnosti začínať znova. O to sladšia je konečná odmena.
♥ Dnešný ohromný výber farieb, rôznych ozdobných korálikov a iného materiálu vhodného na tento účel je na trhu dostatočný. S čím najradšej pracuješ, čo Ti vyhovuje?
- Rada pracujem s klasickými farbami na textil (je veľmi dôležité zohľadniť výber materiálu, na ktorom budem pracovať, pretože musíme počítať aj s jeho ďalšou údržbou). Práve farby rozhodujú, stačí vhodne kombinovať a zladiť. Dnes už pridávam aj rôzne ozdobné gombíky, koráliky, mašličky – všetko, čo mi príde pod ruku a ma osloví. Rada pracujem s prírodným materiálom (domáce plátno a vrecovina), ktoré sú mimoriadne vďačným a kvalitným materiálom, pôsobia prirodzene a nevtieravo.
♥ Vlastnoručne vyrobené prekvapenia okorenené originalitou sú tie najkrajšie darčeky pre svojich blízkych. Iste potešia, milo prekvapia a sú nezabudnuteľné a jedinečné.
- Veľmi rada obdarujem najbližších vlastným výtvorom, je to niečo kúsok z môjho „ja“. Mnoho závisí od trpezlivosti, nápadu, momentálnej nálady a v neposlednom rade nezabúdam na osobnosť človeka, ktorému je určený samotný darček, veď každý človek je jedinečný a výnimočný.
♥ Aj naša knižnica sa pýši obrázkami, ktoré si nakreslila a tým aj spestrila našu výzdobu a v niekoľkých číslach našich novín tiež môžeme vidieť Tvoje obrázky.
- V knižnici sú obrázky aj iných šikovných ľudí z našej obce, ja som sa zamerala na postavičky alebo iné výjavy, ktoré ma oslovili a zostali v mojej pamäti z rozprávok, ktoré mi čítali najbližší doma, keď som bola malá. Nebolo ich málo, vždy u nás bol niekto, kto nám (sestre a mne) voľačo prečítal, dokonca starý otec si rád vymýšľal vlastné rozprávky. Všetky obrázky vznikali postupne a samozrejme aj poznať, že postupne s vekom rástli aj samotné ilustrácie. Pri spolupráci s Polomských novinami, kde sa prispôsobujem konkrétnym požiadavkám redakcie, sa mi najpohodovejšie kreslilo pri téme poľovníctva, kde som kreslila poľovnú zver a poľovné psy.
Namiesto záverečného slova
Každý, kto aspoň raz niečo vytvoril vlastnými rukami, začne vidieť v inom svetle a aj všedné predmety sú potom malými vzácnosťami. Dnešný život je veľmi rýchly, neustále nemáme čas. Ako som čítala v jednej knihe – čas sme my, meriame ho svojím životom a dielom, máme ho toľko, koľko ho chceme mať, tak žime a tvorme!
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/stanka{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.