♥ Originál na každú príležitosť
- Je mnoho šikovných ľudí v rôznej oblasti ľudského bytia. Každý si môže svoju zručnosť a originalitu vyskúšať sám. I ja som skúšala rôzne formy a najviac som sa našla v práci s farbami a textilom a ceruzkou s papierom. Voľnou rukou maľované, s malými nepresnosťami prinesie to pravé originálne. Tašky, tričká, obrusy i vankúše – všade môžeme uplatniť svoju fantáziu s vlastnou zručnosťou. Cesta k úspechu tejto originality je v trpezlivosti a schopnosti začínať znova. O to sladšia je konečná odmena.
♥ Dnešný ohromný výber farieb, rôznych ozdobných korálikov a iného materiálu vhodného na tento účel je na trhu dostatočný. S čím najradšej pracuješ, čo Ti vyhovuje?
- Rada pracujem s klasickými farbami na textil (je veľmi dôležité zohľadniť výber materiálu, na ktorom budem pracovať, pretože musíme počítať aj s jeho ďalšou údržbou). Práve farby rozhodujú, stačí vhodne kombinovať a zladiť. Dnes už pridávam aj rôzne ozdobné gombíky, koráliky, mašličky – všetko, čo mi príde pod ruku a ma osloví. Rada pracujem s prírodným materiálom (domáce plátno a vrecovina), ktoré sú mimoriadne vďačným a kvalitným materiálom, pôsobia prirodzene a nevtieravo.
♥ Vlastnoručne vyrobené prekvapenia okorenené originalitou sú tie najkrajšie darčeky pre svojich blízkych. Iste potešia, milo prekvapia a sú nezabudnuteľné a jedinečné.
- Veľmi rada obdarujem najbližších vlastným výtvorom, je to niečo kúsok z môjho „ja“. Mnoho závisí od trpezlivosti, nápadu, momentálnej nálady a v neposlednom rade nezabúdam na osobnosť človeka, ktorému je určený samotný darček, veď každý človek je jedinečný a výnimočný.
♥ Aj naša knižnica sa pýši obrázkami, ktoré si nakreslila a tým aj spestrila našu výzdobu a v niekoľkých číslach našich novín tiež môžeme vidieť Tvoje obrázky.
- V knižnici sú obrázky aj iných šikovných ľudí z našej obce, ja som sa zamerala na postavičky alebo iné výjavy, ktoré ma oslovili a zostali v mojej pamäti z rozprávok, ktoré mi čítali najbližší doma, keď som bola malá. Nebolo ich málo, vždy u nás bol niekto, kto nám (sestre a mne) voľačo prečítal, dokonca starý otec si rád vymýšľal vlastné rozprávky. Všetky obrázky vznikali postupne a samozrejme aj poznať, že postupne s vekom rástli aj samotné ilustrácie. Pri spolupráci s Polomských novinami, kde sa prispôsobujem konkrétnym požiadavkám redakcie, sa mi najpohodovejšie kreslilo pri téme poľovníctva, kde som kreslila poľovnú zver a poľovné psy.
Namiesto záverečného slova
Každý, kto aspoň raz niečo vytvoril vlastnými rukami, začne vidieť v inom svetle a aj všedné predmety sú potom malými vzácnosťami. Dnešný život je veľmi rýchly, neustále nemáme čas. Ako som čítala v jednej knihe – čas sme my, meriame ho svojím životom a dielom, máme ho toľko, koľko ho chceme mať, tak žime a tvorme!
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/stanka{/gallery}
{jcomments on}
































Narodeniny, meniny.... Čas malých zázrakov, zastavení a zamyslení, pochopenia malých detailov života, keď je nám všetkým akosi ľudskejšie. Tiež čas darčekov. Ľudia sa dnes obdarúvajú originálnejšie, hľadajú čosi nevšedné, malé, ale predsa veľké. Nie jeden z nás videl v časopise alebo inde obrázok, ktorým by si rád ozdobil svoje tričko. Maľovaniu na textil sa venuje mnoho ľudí, za kratší čas a menej peňazí sa dajú dosiahnuť nádherné výsledky a navyše nepotrebujete nijaké špeciálne náčinie. My sme v Gemerskej Polome našli šikovnú mladú dámu Bc. Stanislavu Červenákovú, ktorá tiež jedného dňa zatúžila vlastniť originálne tričko.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-