Na stránke internetu sa o Tebe dozvieme, že si si zamilovala polymérovú (modelovaciu) hmotu a dennodenne sa s ňou hráš, ak nie, tak ju máš aspoň na očiach, veď čo ak príde teta Múza. Tak kedy prišla prvýkrát?
Dlho som sledovala hand-made stránky, kde sa prezentuje mnoho ľudí so svojou ručnou prácou a natrafila som aj na umelcov, ktorí pracujú práve s polymérom. Bolo to v roku 2010.
Vtedy som skončila vysokú školu, odbor biológia. Čiže niečo úplne odlišné, ale človek mieni, Pán Boh mení:) Na Slovensku nebol polymér až tak známy a ja som sa rozhodla, že si kúpim pár kociek a vyrobím niečo na Vianoce. Vznikli anjelici a stromčeky, ktoré zdobia chladničky kamarátok, známych a jeden aj tú našu. Myslím, že nebol deň, kedy som netvorila, skúšala, sliedila na internete a študovala. Pri práci s polymérom je dôležité „dostať ho do rúk“, získať ten správny cit. Po čase prišli kvetinky a pri tých som už zostala. No aj to hodlám časom zmeniť. Najväčší úspech žnú aj dnes divé maky, ktoré boli medzi prvými. Myslím, že nebyť mojej rodiny a ich podpory, tak dnes nie som tam kde som. Sú prvými, čo hodnotia moju prácu a mojou prvou chodiacou reklamou.
Dôležitá je harmónia a vhodne zvolené farby, ktoré aj najjednoduchšie tvary premenia na jedinečné kúsky. Rôznou kombináciou môžeme vytvoriť celkom nové tvary. Ty si dar kombinovania a zladenia dostala do vienka a myslím, že ho aj vo veľkej miere využívaš, vidieť to na Tvojich prekrásnych prácach.
Farby sú mojou najväčšou vášňou. Niekedy sa inšpirujem oblečením ľudí na zastávke, inokedy fotkami v časopisoch, ale hlavne prírodou. Potom miešam a miešam, aby spolu vyzerali tak dobre ako som ich videla. Niekedy to trvá hodiny, kým nájdem správny pomer, ale robím to rada. Vo svete polyméru mi učarovala tvorba Lindly Huanani a Ronny Sarvas Weltman. Ich diela sú plné farieb v spojení s jednoduchými, či zložitejšími štruktúrami.
Začatie a ukončenie práce, nesporne veľmi dôležitý prvok v každej práci. Šperky vyzerajúce na prvý pohľad komplikovane sú často zhotovené veľmi jednoducho. Dozvieme sa viac ako sa odvíja niť prác až po finálny šperk?
Každý si stráži svoje výrobné tajomstvá, hoci nie všetko je neznáme. Existuje veľa návodov a pravidelne sa na Slovensku usporadúvajú kurzy, na ktoré by som sa časom chcela prepracovať ako vyučujúci. Hlavnými ingredienciami pri samotnej práci s polymérom sú precíznosť a čistota. V prvom kroku je dôležité ''odprašiť'' si pracovný stôl a zistiť, čo vlastne chceme robiť. Polymér dáva nespočetne veľa možností. Kocka „plastelíny“ sa môže formovať prstami, nevyhnutné sú nože, či ihla a tiež stačí zájsť do obchodu s kuchynskými potrebami alebo do šuflíčka starej mamy. Do hmoty sa dajú odtláčať štruktúry, môžeme ju maľovať, skladať, krájať a znova skladať. S použitím pár špeciálnych nástrojov zhotovených na prácu s polymérom, ako je strojček na cestoviny a extrudér (lis na spracovanie a tvarovanie materiálu) možno docieliť profesionálnejšie výsledky.
Nadovšetko ma oslovila skutočnosť, že svoje „poklady“ balíš do vlastnoručne vyrobených krabičiek.
Bola to nutnosť pri posielaní šperkov poštou. Polymér je pevný, ale nemá rád nárazy a neopatrné zaobchádzanie. Predsa len je to ručná práca, ktorá si zaslúži patričnú úctu. Prvú krabičku som dostala od kamarátky, ktorá mi v nej poslala náušničky z Bratislavy. Keďže mám rada origami a veľmi sa mi páčila, rozhodla som sa, že sa niečo takéto naučím aj ja. Internet je v dnešnej dobe dobrým zdrojom kreatívnych nápadov, takže bolo ľahké nájsť návod. Najprv som ich robievala sama, neskôr mi začala pomáhať sestra a priateľ. Dnes ich robí moja babka. Je v tom naozaj preborník :)
Čo nám prezradíš o malom, veľkom úspechu Tvojej tvorby – post vo francúzskom žurnále o polymérovej hmote a tvorcoch Perole de pate?
Ani neviem ako sa to stalo. Mám stránku na Facebooku, kde prezentujem svoju tvorbu. Jedného dňa sa mi tam objavilo neznáme meno zo zahraničia a o pár dní aj odkaz na tento žurnál, kde si ma vybrali ako „umelca“ dňa. Keďže som nikdy umenie neštudovala, bolo a stále to je pre mňa zázrak. Komentáre „okoloidúcich“ boli nesmierne milé a povzbudzujúce.
Vianočné pošteklenie pre najbližších. Odhalíme skôr než Tvoji najbližší, čo asi môžu očakávať od „Ježiška“ u Vás doma z Tvojej originálnej tvorby?
Toto ešte netuším ani ja. Pár darčekov je už prichystaných a možnože medzi nimi bude aj niečo z mojej tvorby. Najtvrdším orieškom sú stále brat s ocinom, tí sa akosi nechcú naučiť nosiť náušnice (úsmev). Takže tento rok asi z dielničky nič nedostanú...
Nedokážem slovom opísať ako ma teší, že v našej obci Gemerská Poloma máme toľko šikovných ľudí, ktorí svoje vlohy a nadanie dokážu pretvoriť v skutočné skvosty. Prajem Zuzke a všetkým, ktorí neodmietli moje pozvanie so slovom v rubrike „všimli sme si“, krásne a zdravé sviatky, nech sa im aj naďalej darí a duša tvorivá v ich vnútri nech pretrváva.
Zhovárala sa D. Červenáková
{jcomments on}

































Drobné, väčšie, pestrejšie..., kto aké potrebuje, po akých mu srdce piští, ale vždy ukážkové a jedinečne originálne drobnôstky, ktoré za každých okolností potešia a spestria každodenné, či spoločenské oblečenie, ba dokonca ho zvýraznia. Takto by sme mohli prezentovať šperky vlastnej výroby od Zuzky Liptákovej z Gemerskej Polomy. Ako sama píše: „Vitajte v mojom malom farebnom viac, či menej kvietočkavom svete.“
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-