Dlho som sledovala hand-made stránky, kde sa prezentuje mnoho ľudí so svojou ručnou prácou a natrafila som aj na umelcov, ktorí pracujú práve s polymérom. Bolo to v roku 2010. Vtedy som skončila vysokú školu, odbor biológia. Čiže niečo úplne odlišné, ale človek mieni, Pán Boh mení:) Na Slovensku nebol polymér až tak známy a ja som sa rozhodla, že si kúpim pár kociek a vyrobím niečo na Vianoce. Vznikli anjelici a stromčeky, ktoré zdobia chladničky kamarátok, známych a jeden aj tú našu. Myslím, že nebol deň, kedy som netvorila, skúšala, sliedila na internete a študovala. Pri práci s polymérom je dôležité „dostať ho do rúk“, získať ten správny cit. Po čase prišli kvetinky a pri tých som už zostala. No aj to hodlám časom zmeniť. Najväčší úspech žnú aj dnes divé maky, ktoré boli medzi prvými. Myslím, že nebyť mojej rodiny a ich podpory, tak dnes nie som tam kde som. Sú prvými, čo hodnotia moju prácu a mojou prvou chodiacou reklamou. 

Dôležitá je harmónia a vhodne zvolené farby, ktoré aj najjednoduchšie tvary premenia na jedinečné kúsky. Rôznou kombináciou môžeme vytvoriť celkom nové tvary. Ty si dar kombinovania a zladenia dostala do vienka a myslím, že ho aj vo veľkej miere využívaš, vidieť to na Tvojich prekrásnych prácach.
Farby sú mojou najväčšou vášňou. Niekedy sa inšpirujem oblečením ľudí na zastávke, inokedy fotkami v časopisoch, ale hlavne prírodou. Potom miešam a miešam, aby spolu vyzerali tak dobre ako som ich videla. Niekedy to trvá hodiny, kým nájdem správny pomer, ale robím to rada. Vo svete polyméru mi učarovala tvorba Lindly Huanani a Ronny Sarvas Weltman. Ich diela sú plné farieb v spojení s jednoduchými, či zložitejšími štruktúrami.

Začatie a ukončenie práce, nesporne veľmi dôležitý prvok v každej práci. Šperky vyzerajúce na prvý pohľad komplikovane sú často zhotovené veľmi jednoducho. Dozvieme sa viac ako sa odvíja  niť prác až po finálny šperk?

Každý si stráži svoje výrobné tajomstvá, hoci nie všetko je neznáme. Existuje veľa návodov a pravidelne sa na Slovensku usporadúvajú kurzy, na ktoré by som sa časom chcela prepracovať ako vyučujúci. Hlavnými ingredienciami pri samotnej práci s polymérom sú precíznosť a čistota. V prvom kroku je dôležité ''odprašiť'' si pracovný stôl a zistiť, čo vlastne chceme robiť. Polymér dáva nespočetne veľa možností. Kocka „plastelíny“ sa môže formovať prstami, nevyhnutné sú nože, či ihla a tiež stačí zájsť do obchodu s kuchynskými potrebami alebo do šuflíčka starej mamy. Do hmoty sa dajú odtláčať štruktúry, môžeme ju maľovať, skladať, krájať a znova skladať. S použitím pár špeciálnych nástrojov zhotovených na prácu s polymérom, ako je strojček na cestoviny a extrudér (lis na spracovanie a tvarovanie materiálu) možno docieliť profesionálnejšie výsledky. 

Nadovšetko ma oslovila skutočnosť, že svoje „poklady“ balíš do vlastnoručne vyrobených krabičiek.

Bola to nutnosť pri posielaní šperkov poštou. Polymér je pevný, ale nemá rád nárazy a neopatrné zaobchádzanie. Predsa len je to ručná práca, ktorá si zaslúži patričnú úctu. Prvú krabičku som dostala od kamarátky, ktorá mi v nej poslala náušničky z Bratislavy. Keďže mám rada origami a veľmi sa mi páčila, rozhodla som sa, že sa niečo takéto naučím aj ja. Internet je v dnešnej dobe dobrým zdrojom kreatívnych nápadov, takže bolo ľahké nájsť návod. Najprv som ich robievala sama, neskôr mi začala pomáhať sestra a priateľ. Dnes ich robí moja babka. Je v tom naozaj preborník :) 

Čo nám prezradíš o malom, veľkom úspechu Tvojej tvorby – post vo francúzskom žurnále o polymérovej hmote a tvorcoch Perole de pate?

Ani neviem ako sa to stalo. Mám stránku na Facebooku, kde prezentujem svoju tvorbu. Jedného dňa sa mi tam objavilo neznáme meno zo zahraničia a o pár dní aj odkaz na tento žurnál, kde si ma vybrali ako „umelca“ dňa. Keďže som nikdy umenie neštudovala, bolo a stále to je pre mňa zázrak. Komentáre „okoloidúcich“ boli nesmierne milé a povzbudzujúce. 

Vianočné pošteklenie pre najbližších. Odhalíme  skôr než Tvoji najbližší, čo asi môžu očakávať od „Ježiška“ u Vás doma z Tvojej originálnej tvorby?

Toto ešte netuším ani ja. Pár darčekov je už prichystaných a možnože medzi nimi bude aj niečo z mojej tvorby. Najtvrdším orieškom sú stále brat s ocinom, tí sa akosi nechcú naučiť nosiť náušnice (úsmev). Takže tento rok asi z dielničky nič nedostanú... 

Nedokážem slovom opísať ako ma teší, že v našej obci Gemerská Poloma máme toľko šikovných ľudí, ktorí svoje vlohy a nadanie dokážu pretvoriť v skutočné skvosty. Prajem Zuzke a všetkým, ktorí neodmietli moje pozvanie so slovom v rubrike „všimli sme si“, krásne a zdravé sviatky, nech sa im aj naďalej darí a duša tvorivá v ich vnútri nech pretrváva.
Zhovárala sa D. Červenáková

{jcomments on}