V čase výstavby reflektovala na potreby rozvíjajúceho sa baníctva i železiarstva a na potrebu prepraviť vyťažený materiál do veľkých železiarní na Horehroní. Dnes umožňuje návštevníkom regiónu obdivovať nádhernú prírodu Národného parku Muránska planina a ponúka výhľady z dvoch viaduktov, či prechod 786 metrov dlhým tunelom počas zážitkovej jazdy Zbojníckym expresom.
Keďže má jazda vláčikom aj svojich detských fanúšikov, myslelo sa pri realizácii aj na nich. Popri videu vznikol v múzeu nový hravý prvok, veľké skladacie kocky, ktoré po správnom poskladaní vytvoria jeden zo šiestich motívov spájajúcich sa s traťou. Deti sa tak hravou formou oboznámia so zaujímavosťami ozubnicovej železnice.
Tieto novinky si ako prví mohli pozrieť pozvaní hostia a pasažieri Zbojníckeho expresu, ktorý zastavil priamo pred vchodom múzea v stanici Tisovec. Zážitkový vlak Zbojnícky expres vo vybrané termíny premáva na trase Rimavská Sobota – Zbojská a jeho 150 pasažierov si tak spestrilo prestávku prehliadkou noviniek, ktoré budú odteraz slúžiť nielen návštevníkom zážitkových vlakov.
„Historické zážitkové vlaky sú v Banskobystrickom kraji jedným z najobľúbenejších turistických produktov. Ich cieľom je zaviezť návštevníkov aj do odľahlejších regiónov kraja. Veľmi sa teším tomuto projektu, pretože je pre mňa dôkazom, že kolegovia v regiónoch uvažujú systematicky a pracujú na zatraktívnení ponuky na miestach, kam historické vlaky privezú pasažierov.
Zároveň je ozubnicová dráha v tomto regióne jedinou fungujúcou v Európe, preto si určite zaslúži takúto pozornosť,“ uviedol Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Realizácia filmového dokumentu bola realizovaná Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER a finančne podporená Rozvojovou agentúrou Banskobystrického kraja. „Tvorbe filmu predchádzal výskum dostupných materiálov, predovšetkým historických fotografií. Z celkového počtu 300 fotografií viažucich sa k Zubačke sa do filmu dostalo približne 70 najpútavejších a najvzácnejších, a 10 z nich bolo navyše „rozpohybovaných“ vďaka novým technológiám. Spolu so skvelým sprievodným slovom bol vytvorený film, ktorý návštevníka doslova pohltí,“ povedal počas premiéry výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Vďaka patrí aj aktivitám mesta Tisovec, predstaviteľom občianskeho združenia Zubačka, ktoré prevádzkuje malé železničné múzeum na stanici v Tisovci a ktorému zároveň vďačíme za to, že po trati do minulého roka premávala parná zubačka – tá je od tohto roka v procese generálnej opravy.
„Mesto Tisovec má záujem podporovať aj v budúcnosti rozvoj cestovného ruchu v meste. Aj spolupráca našich obcí v mikroregióne Muránska planina je zameraná na budovanie cestovného ruchu. Každý nový produkt, ktorý pomôže zviditeľniť náš región je vítaný a určite film, ktorý má dnes premiéru tu v múzeu tisovskej Zubačky, bude pre návštevníkov poučením z histórie a hlavne pre mladú generáciu obohatením o nové vedomosti. Tisovskú Zubačku ako občianske združenie sme zakladali v roku 2004 a odvtedy sa v nej vystriedalo množstvo aktívnych dobrovoľníkov, bez ktorých by sa ani dnešný deň nemohol konať. Veľké poďakovanie teda členom OZ Zubačka, OOCR Gemer a BBSK, že dobrá vec sa podarila,“ vyhlásila Irena Milecová, primátorka mesta Tisovec.
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o.
Ing. Lucia Vargová,
destinačná koordinátorka
OOCR Región Gemer
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.