Už tridsiaty štvrtýkrát sa 12. decembra 2014 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Tisovci uskutočnila regionálna prehliadka speváckych zborov dospelých, pod názvom Daxnerov Tisovec. 
Úvod prehliadky patril „domácim“ speváckym zborom – Detskému speváckemu zboru Hviezdičky, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Tisovci od septembra 2014. Členmi sú deti z MŠ z Tisovca a z Rimavskej Píly. Zbor diriguje Ľubica Sabová.
Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca bol založený v roku 1877. Spevokol počas svojho pôsobenia rodné mesto preslávil na domácich i zahraničných podujatiach, prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje už v poradí desiaty dirigent a je ním Gabriela Rufusová.
Prehliadka pokračovala vystúpením Cirkevného spevokolu Nádej z Revúcej, ktorý už vyše 15 rokov odborne vedie a diriguje Jaroslav Petr. Spevokol sa zúčastňuje všetkých zborových slávností počas sviatkov a pravidelných stretnutí cirkevných spevokolov.
Ďalším účinkujúcim bol Detský spevácky zbor Nádej, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Zbor diriguje od roku 1995 Jana Dobrocká. Pravidelne spolupracuje so zborom predškolákov Slniečko ako aj s mestským zborom Bona fide.
Spevácky zbor mesta Rimavská Sobota Bona fide spieva pre Rimavskú Sobotu, Tisovec, Slovensko i zahraničie už 43 rokov. V júli 2014 si splnil ďalší sen – pre slovenské, francúzske, ale aj publikum z rôznych kútov sveta spieval na koncerte v Chráme St. Madeleine.
O vzájomnej spolupráci zborov v regióne presvedčilo spoločné vystúpenie Speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty a Speváckeho zboru Quirin z Revúcej.
Prehliadka pokračovala vystúpením Speváckeho zboru Quirin z Revúcej, ktorý bol založený v októbri 2006 a združuje predovšetkým učiteľov, bývalých absolventov a priateľov základnej umeleckej školy. Zbor má v súčasnosti 30 členov a vedie ho Jaroslav Petr.
Hosťom piatkového večera bol Dievčenský spevácky zbor Cambiar La Música z Pohronskej Polhory, ktorý vznikol v roku 2009. Členkami speváckeho zboru sú dievčatá základných, stredných a vysokých škôl, ktorých záľubou je spev a takisto záujem o jeho šírenie ľuďom rôznych skupín a generácií.
Pri zažatých sviečkach, za prítomnosti všetkých speváckych zborov, odznela skladba Tichá noc, svätá noc a tak ukončila toto podujatie, ktoré opäť ukázalo krásu a vzácnosť zborového spevu. 
Za vystúpenie poďakovali všetkým účastníkom prehliadky primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková a spoločne odovzdali dirigentom ďakovné listy a darčeky.
Po spoločnom posedení, so želaním príjemných vianočných sviatkov, plných porozumenia, lásky a spokojnosti sa speváci rozišli so želaním stretnúť sa na XXXV. ročníku regionálnej prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2015.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko
v Rimavskej Sobote
[cincopa AgDA8K8NEfOV]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.