Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca bol založený v roku 1877. Spevokol počas svojho pôsobenia rodné mesto preslávil na domácich i zahraničných podujatiach, prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje už v poradí desiaty dirigent a je ním Gabriela Rufusová.
Prehliadka pokračovala vystúpením Cirkevného spevokolu Nádej z Revúcej, ktorý už vyše 15 rokov odborne vedie a diriguje Jaroslav Petr. Spevokol sa zúčastňuje všetkých zborových slávností počas sviatkov a pravidelných stretnutí cirkevných spevokolov.
Ďalším účinkujúcim bol Detský spevácky zbor Nádej, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Zbor diriguje od roku 1995 Jana Dobrocká. Pravidelne spolupracuje so zborom predškolákov Slniečko ako aj s mestským zborom Bona fide.
Spevácky zbor mesta Rimavská Sobota Bona fide spieva pre Rimavskú Sobotu, Tisovec, Slovensko i zahraničie už 43 rokov. V júli 2014 si splnil ďalší sen – pre slovenské, francúzske, ale aj publikum z rôznych kútov sveta spieval na koncerte v Chráme St. Madeleine.
O vzájomnej spolupráci zborov v regióne presvedčilo spoločné vystúpenie Speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty a Speváckeho zboru Quirin z Revúcej.
Prehliadka pokračovala vystúpením Speváckeho zboru Quirin z Revúcej, ktorý bol založený v októbri 2006 a združuje predovšetkým učiteľov, bývalých absolventov a priateľov základnej umeleckej školy. Zbor má v súčasnosti 30 členov a vedie ho Jaroslav Petr.
Hosťom piatkového večera bol Dievčenský spevácky zbor Cambiar La Música z Pohronskej Polhory, ktorý vznikol v roku 2009. Členkami speváckeho zboru sú dievčatá základných, stredných a vysokých škôl, ktorých záľubou je spev a takisto záujem o jeho šírenie ľuďom rôznych skupín a generácií.
Pri zažatých sviečkach, za prítomnosti všetkých speváckych zborov, odznela skladba Tichá noc, svätá noc a tak ukončila toto podujatie, ktoré opäť ukázalo krásu a vzácnosť zborového spevu.
Za vystúpenie poďakovali všetkým účastníkom prehliadky primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková a spoločne odovzdali dirigentom ďakovné listy a darčeky.
Po spoločnom posedení, so želaním príjemných vianočných sviatkov, plných porozumenia, lásky a spokojnosti sa speváci rozišli so želaním stretnúť sa na XXXV. ročníku regionálnej prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2015.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko
v Rimavskej Sobote
[cincopa AgDA8K8NEfOV]
































Už tridsiaty štvrtýkrát sa 12. decembra 2014 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Tisovci uskutočnila regionálna prehliadka speváckych zborov dospelých, pod názvom Daxnerov Tisovec.
Úvod prehliadky patril „domácim“ speváckym zborom – Detskému speváckemu zboru Hviezdičky, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Tisovci od septembra 2014. Členmi sú deti z MŠ z Tisovca a z Rimavskej Píly. Zbor diriguje Ľubica Sabová.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-