Rok 1944 je pre Slovensko významným historickým rokom. Dňa 29. augusta 1944 bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie. Prvé piate oslobodeného územia spod nemeckých okupantov a ich prisluhovačov boli oslobodené 21. 9. 1944 Kalinovo a Habura na východnom Slovensku. Juh Slovenska patril na základe Viedenskej arbitráže fašistickému Maďarsku.
V piatok 18.12.2015 o 10.00 hodine si obyvatelia tohto mesta pripomenuli 71. výročie oslobodenia tohto mesta položením vencov pri pomníku padlých červenoarmejcov pri oslobodzovaní mesta (mimochodom prvý vybudovaný a odhalený v bývalom ČSR odhalený 15.apríla 1945).
Pietnemu aktu predchádzali hymny Ruskej federácie a Slovenskej republiky. V úvodnom slove privítal predseda miestnej ZO SZPB delegáciu veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, ktorú viedol Michajl Machekin.
Predseda ZO SZPB PaedDr. Marian Zelina zdôraznil, že oslobodenie mesta bolo draho vykúpené. Počas bojov o jeho oslobodenie padlo 202 vojakov Červenej armády a 3 Rumunskí vojaci. Ovšem pri obchvate mesta a oslobodzovaní jeho okolia (Behynce, Levkuška, Gemerská Panica, Bretka) položilo svoje životy 4332 červenoarmejcov a 338 vojakov Rumunskej armády, ktorá bojovala v začlenení 2. Ukrajinského frontu. Najviac Rumunských vojakov padlo pri oslobodzovaní Bretky 263!
No neboli to jediné obete mesta a jeho okolia. Vojnovému besneniu a represáliam Wermachtu a Nyllassiovským fašistom je nutné pripomenúť aj 662 občanov (z toho 658 z Tornale) zavlečených do koncentračných táborov, z ktorých sa oslobodenia dožilo iba niekoľko desiatok. Okrem obetí doma, padlo za obeť vojny mimo územia Slovenska 41 Tornalčanov.
Padlí vojaci Červenej armády a Rumunskí vojaci boli bezprostredne po oslobodzovaní pochovávaní v parku na tunajšom námestí, kde stojí pomník týchto obetí. V roku 1946 vojakov exhumovali o pochovali na spoločnom cintoríne vo Zvolene, ale pomník ostal na pôvodnom mieste.
Pamatníci tvrdia, že niekoľkí velitelia ostali pochovaní pod pomníkom. Je zaujímavé, že pomník bol vybudovaný takmer za jeden mesiac. Najviac hodín na jeho výstavbe odpracovali dve ženy. Pani Czoltiová a pani Bedéczová rovnako po 22 pracovných dní.
Po položení vencov pri pomníku sa sprievod presunul na Letnú ulicu k budove Obvodneho oddelenia Policajného zboru SR, v ktorej budove mal od 20. decembra 1944 do 15. januára 1945 štáb veliteľ 2. Ukrajinského frontu maršál ZSSR R. J. Malinovský. Tornala sa tak na 25 dní stala „hlavným mestom“ východného frontu, odkiaľ maršál Malinovský riadil tzv. Budapeštianskú operáciu, ktorá začala 20. októbra 1944 a skončila oslobodením Budapešti 13. februára 1945!
Na budove je osadená pamätná doska oznamujúca túto skutočnosť, ktorá bola naištalovaná v roku 1961 a pred 5. rokmi bol pod túto tabuľu nainštalovaný relief maršála Malinovského, ktorý vytvoril a osobne odhalil akademický sochách Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky.
Účastníkom pietneho aktu pred budovou kde mal štáb maršál Malinovský vo svojom podrobnom životopise opísal predseda Historicko-dokumentačnej komisie ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDr. Jozef Pupala.
Stalo sa už 10-ročnou tradíciou, že ZO SZPB v meste spolu s vedením mesta a Klubom darcov krvi organizujú v predvečer výročia oslobodenia mesta „GEMERSKÚ KVAPKU SLOBODY“, v rámci ktorej Národná transfúzna služba SR pracovisko Banská Bystrica uskutočňuje v meste Tornaľa bezplatne odber krvi. Za 10 ročné obdobie bolo uskutočnených viac ako 350 bezplatných odberov.
Okrem toho organizovali pre trojčlenné družstvá už po siedmy raz súťaž v streľbe zo vzduchovky pre základné a stredné školy v meste na počasť osloboditeľov pod logom“ MEMORIAL MARŠÁLA R. J. MALINOVSKÉHO“.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.