Dňa 17.12.2015 v telocvični Reedukačného centra v Tornali sa uskutočnil už tradičný v poradí VII. ročník memoriálu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchovky. Základná škola P. J. Šafárika s vyučovacím slovenským jazykom a gymnázium vyslali na štart dokonca po dve družstvá. Súťažili trojčlenné družstvá s tromi skúšobnými výstrelmi a dvakrát po päť súťažných výstrelov.
Zo 7 štartujúcich družstiev zvíťazilo prvé družstvo Gymnázia v Tornali so ziskom 239 bodov z 300 možných. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo z reedukačného centra so ziskom 234 bodov na na 3 mieste družstvo ZŠ s vyučovacím maďarským jazykom.
Súťaž jednotlivcov vyhral študent vížaného družstva z gymnázia Kusza Otto so ziskom 91 bodov zo 100, druhý skončil Tamáš Michal a Savasi Lukáš z družstva Reedukačného centra Tornaľa s nástrelom zhodných 83 bodov. O poradí rozhodli súťažiaci v rozstrele.
Pred vyhodnotením súťaže účastníkov pretekov a hostí oboznámil o životopise maršála ZSSR R. J. Malinovského predseda HdoKo ObV SZPB v Rim. Sobote JUDr. Jozef Pupala. Okrem vecných hodnotných cien, ktoré venovala primátorka mesta Tornala Mgr. Anna Szegedy a ZO SZPB Tornaľa, každý štartujúci obdržal od redakcie BOJOVNÍKA ročenku 2015 a 2016, v ktorých si o sebe môžu prečítať súťažiaci z minulých dvoch ročníkov.
Víťaznému družstvu bol putovný pohár odovzdaný počas kladenia vencov k pomníku osloboditeľov mesta Tornaľa, vojakom Červenej armády počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 71. výročia oslobodenia mesta Tornaľa, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.12.2015 za účasti zástupcov Ruského veľvyslanectva v Slovenskej republike pod vedením Miachajla MACHEKINA.
Účastníkov pretekov prišiel pozdraviť osobne ešte žijúci účastník protifašistického odboja pán Artúr Szobonyia, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania putovného pohára pred pamätným reliefom maršála Malinovského na budove na Letnej ulici, kde mal ako veliteľ 2. UKF štáb v dobe od 20.12.1944 do 15.1.1945.
Za kvalitnú prípravu, priebeh a občerstvenie pre účastníkov preteku patrí poďakovanie hlavným usporiadateľom Mgr. Jozefovi Hrubejovi, Alexandrovi Bockovi a Štefanovi Puškášovi.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.