Neskôr prešiel do štátnej polície (vtedy ešte Verejná bezpečnosť), kde sa vypracoval na funkciu náčelníka VB Košice – Staré mesto, neskôr už ako krajský riaditeľ Policajného zboru SR, kde dosiahol hodnosť plukovníka.
Po nástupe do policajných zložiek založil hudobnú skupinu Maják, s ktorou mnoho rokov účinkoval v celom východoslovenskom kraji.
Vyše 20 rokov pôsobil ako richtár Spolku Gemerčanov v Košiciach, organizoval plesy Gemerčanov, na ktoré pozýval folklórne skupiny a súbory z celého Gemera, a tým im umožnil prezentáciu a zviditeľňovanie.
Po odchode do dôchodku sa po 35 rokoch prežitých v Košiciach vrátil do rodnej obce, kde z jeho podnetu a iniciatívy bol založený Klub dôchodcov v priestoroch bývalej Materskej školy, ktorému mnoho vecí základného vybavenia daroval klubu on sám.
Hneď na to inicioval založenie hudobnej skupiny Starovlachovská muzika, v ktorej účinkoval ako trubkár a spevák až do zhoršenia zdravotného stavu v roku 2022.
Z jeho iniciatívy bol obnovená miestny odbor Matice slovenskej v obci, kde sa stal jej predsedom, neskôr prenechal túto funkciu mladším, ale ako podpredseda bol naďalej jej hnacím motorom a hlavných organizátorom podujatí nielen v obci Vlachovo, ale spolupracoval aj s okresným Domom Matice slovenskej v Rožňave. V priestoroch klubu zriadil tzv. matičnú izbu, kde sústredil matičnú knižnicu, pozostávajúcu z darovaných kníh, a zbierku historických predmetov z obce, ktorými je zdokumentovaný život na dedine. Organizoval výstavky ručných prác, veľkonočných ozdôb a výtvarných prác detí základnej školy vo Vlachove. Organizoval besedy nad knihami a sám sa zúčastňoval besied o práci polície s deťmi miestnych škôl. Obnovil tradíciu fašiangových sprievodov, zaviedol posedenia pri varení halušiek, guláša, kapustnice a kuchyne starých materí počas vlachovských remeselníckych jarmokov, alebo dní obce. Pod hlavičku Matice slovenskej vznikla aj spevácka skupina Pekná dolinka, ktorá pod jeho vedením úspešne pôsobí nielen v rámci obce, ale aj v rámci košického kraja a naspievala tri CD nosiče s ľudovými, hymnickými, príležitostnými a nábožnými piesňami. Bol členom predsedníctva MS v Martine.
Z jeho iniciatívy bola založená aj Miestna organizácia Jednoty dôchodcov vo Vlachove, kde bol počas štyroch volebných období jej predsedom a hlavným organizátorom seniorských podujatí, napríklad štvrťročné stretávanie jubilantov, s primeraným kultúrnym programom, aj so Starovlachovskou muzikou. V okresnom výbore JDS ako podpredseda bol jedným z hlavných iniciátorov a organizátorov kultúrno-spoločenských a turistických podujatí, konaných pod hlavičku JDS. Osobne sa zaslúžil o založenie MO JDS vo viacerých obciach okresu a má zásluhu na udržiavaní členskej základne v obci na optimálnom počte členov. V MO JDS vo Vlachove platí názor, že bohatá kultúrno-spoločenská činnosť, ktorou sa obec Vlachovo môže popýšiť je práve zásluhou Janka Klobušníka, pre ktorého bol spoločenský záujem povýšený nad osobné záujmy a bolo to u neho vidieť a cítiť na každom kroku. Bez neho by bol výpočet tých aktivít určite skromnejší...
Bol členom krajského výboru JDS a predsedníctva JDS v Bratislave, kde taktiež vedel zaujať patričné stanovisko k práci JDS ako celku.
Vďaka právnickemu vzdelaniu a praktickým skúsenostiam z práce polície aktívne pracoval aj v Obecnom zastupiteľstve v obci Vlachovo, ako člen komisie na ochranu verejného poriadku.
V osobnom živote sa venoval chovu domácich zvierat a práci s drevom, kde vyrobil alebo vytvoril mnoho zaujímavých úžitkových alebo suvenírových predmetov.
Pôsobil aj ako spevák v spevokole cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v obci Vlachovo.
Podľa toho, koľko mal ešte plánov, choroba ho zjavne zaskočila, lebo ešte aj počas choroby komunikoval s kolegami vo výboroch a zariaďoval, čo uznal za potrebné.
Svojou iniciatívou, ochotou pomôcť a spolupracovať, organizačným talentom a širokospektrálnym záberom svojich aktivít dokázal, že napriek veku sa dá žiť pestrým a bohatým spôsobom, nehľadiac na prekážky, ktoré sa (podľa neho) nemajú podliezať, ale prekonávať. Môže byť na neho hrdá nielen jeho rodina, ale aj všetci jeho priatelia a obec, ktorú miloval a pre ktorú obetoval spústu svojho voľného času.
Česť jeho pamiatke!
Štefan Bendík,
rovesník, priateľ, kmotor a spoluhráč v kapelách
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.