Mesiac október je pre nás starších akýmsi slávnostnejším hlavne preto, že 1. október (následne celý mesiac) je vo svete označovaný ako “Medzinárodný deň seniorov“. Ja sa domnievam, že na prejav úcty mladších k starším nestačí len jeden mesiac. Hovorí sa aj tak, že kto sa naučí už v mladom veku vážiť si šediny, nemusí sa báť, že bude v starobe nepovšimnutý. Možno je to pravda, ale skôr to platí v určitom zúženom priestore ako je rodina, malá obec s počtom obyvateľov, kde každý každého pozná a denne žije vedľa seba. Horšie je to už vo vlaku, autobuse, na verejnosti, kde sa generačná komunikácia stráca a mnohokrát vulgarizuje. Nevieme si akosi nájsť čas na seba, vľúdne slovo, úsmev pre starších. Staroba neznamená koniec životnej aktivity, môže byť a je prospešná aj pre široké okolie. Dôchodcovia aj v našej obci neraz presvedčili verejnosť, že vedia čo je to spolupatričnosť svojím aktívnym prístupom pre zviditeľnenie obce, pri riešení problémov v obci a aktívne prispievajú k jej rozvoju. Ako vďaku preto úprimne prijali pozvanie výboru ZO JDS na spoločenské posedenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.10.2014 o 14.00 hod. v Spoločenskom klube obce. Áno, mesiac október je mesiac úcty k starším a úcta bola prejavená aj na spoločnom stretnutí našich seniorov aj s mladšou generáciou. V kultúrnom programe vystúpil ev. spevácky zbor AGAPÉ z našej farnosti, milé vystúpenie mali Lucka a Tomáško Gdovinovci. Svojím spevom a hrou na gitare nás rozveselili Nikoleta Hroncová a Mirka Tomková. Na ústnej harmonike ich do prevádzal vedúci hudobného krúžku pri našej ZO JDS Ján Gallo. Nechýbalo ani prekvapenie starostu, ktorý za obec venoval naším prítomným seniorom hrnčeky s tematikou obce Vlachovo. O dobrú náladu sa potom starala „Starovlachovská muzika“, ktorá dokázala roztancovať aj seniorky používajúce podperné paličky. Že to „Starovlachovská muzika" vie, môžu potvrdiť aj seniori v Plešivci a Rakovnici, kde na podobnom podujatí účinkovali.
Ako jeden z organizátorov vyššie spomenutého podujatia môžem pokojne konštatovať, že dôstojne sme zavŕšili „Mesiac úcty k starším“ v našej obci. Prispeli k tomu všetci účinkujúci v programe, prítomní na podujatí, výborný guláš od nášho seniora Milana Slivenského, slávnostné príhovory Mgr. Ladislava Fabiána (podpredseda OR JDS v Rožňave) a starostu obce Ing. Petra Pakesa.
Patrí sa mi úprimne poďakovať vedeniu obce, Ing. Pakesovi Petrovi a výboru ZO JDS za sponzorovanie podujatia. Milanovi Slivenskému za jeho kuchárske umenie a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na podujatí organizačne podieľali. Osobne by som si prial, aby takýchto mesiacov s prejavom úcty bolo viac v roku, aby dôchodcovia v našej spoločnosti neboli ako piate koleso.
Predseda ZO JDS vo Vlachove
JUDr. Ján Klobušník
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.