Obyvatelia hornogemerskej obce Vlachovo nezabúdajú na svojich rodákov, ale aj ich nasledovníkov, ktorých korene siahajú do tejto obce a patria medzi významné osobnosti Slovenska. Pripomínajú si ich aj na svojej oficiálnej stránke obce. Aktuálne od predsedu MO Matice slovenskej vo Vlachove JUDr. Jána Klobušníka tentoraz uverejňujeme aj na našej stránke jeho príhovor k 113. výročiu narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorá zrovna v januári pred 35 rokmi aj V príhovore sa uvádza:
Vážení občania, milá mládež, bratia a sestry!
Matica slovenská, verná cyrilo-metodskej tradícii, pre napredovanie ktorej vznikla, chce pripomínať národu a všetkým ľuďom dobrej vôle žijúcim na Slovensku, že dodnes „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru a krásne umenie pestovať a podporovať, a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zvelebení pracovať.“
Preto je na mieste, ak si Vám dovolím pripomenúť ako predseda MO MS vo Vlachove, že v týchto dňoch si pripomíname 113. výročie narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorej bola na jej počesť a jej príbuzným dňa 12.7.2002 nainštalovaná na budove ZŠ vo Vlachove pamätná tabuľa. Dôvod na jej osadení bol ten, že jej rodné korene siahajú do našej obce Vlachovo, kde sa narodil 14.7.1808 je starý otec Michal Meličko. Bol pedagógom, národným buditeľom. Zomrel 1.5.1875.
Jej otec Ján Meličko sa narodil 22.12.1846 v Martine. Bol pedagóg, zbormajster. V roku 1875 v Martine viedol Slovenský spevokol. Jeho vlastná hudobná tvorba je závislá na ľudovej piesni a určená pre spoločenskú zábavu. Skladal i vlastné piesne. Ako evanjelický kantor komponoval cirkevné zbory pre Slovenský spevokol. Zomrel 7.9.1926.
Slovenská herečka, národná umelkyňa Hana Meličková
sa narodila v Martine dňa 27. januára 1900 ako jedna z desiatich detí zbormajstra Jána Meličku. Herectvo a hru na klavíri vyštudovala na konzervatóriu v Prahe. Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Patrila medzi herecké osobnosti, ktoré formovali slovenské profesionálne divadlo a bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri. Vychovala dve dcéry, lekárku Helenu a prekladateľku Danielu. Osobne bola plachá a ostýchavá. Hana Meličková zomrela náhle, desať dní pred svojimi narodeninami a bolo to 7. januára 1978 v Bratislave.
V týchto dňoch vzdávame aj my
Vlachovčania poctu Slovenskej herečke, národnej umelkyni Hane Meličkovej. Osobnosti, ktorá sa za vyše 50 rokov svojho pôsobenia zapísala natrvalo do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového i televízneho herectva. Jej osobným mottom bolo: “Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť.“ My, obyvatelia Vlachova, nikdy na umenie národnej umelkyne Hany Meličkovej nezabudneme a pri jej 113. výročí narodenia vyjadrujeme vzájomnú spolupatričnosť aj jej starému otcovi, otcovi a rodovým koreňom rodine Meličko.
JUDr. Ján Klobušník
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.