a syn Borisa Farkaša a strýko Július Farkaš, ktorý je aj autorom spomínanej rozhlasovej hry. Ten si vo svojom vystúpení zaspomínal na ochotnícke divadlo v Ratkovej.
Slávnostnú reč o histórii Ratkovej predniesla a všetkých prítomných privítala starostka obce Mária Hirková. Za občianske združenie Naša Ratková vystúpila predsedníčka Eva Petrášová, ktorá hovorila o výsledkoch práce združenia, o jeho poslaní a ďalších cieľoch. Pani Magda Faklová, podpredsedníčka združenia, na privítanie zarecitovala báseň. Podujatie navštívil aj poslanec BBSK Ján Šeševička a viceprimátor Hnúšte Martin Pliešovský. Samozrejme – prišli mnohí ratkovskí rodáci s rodinami a tiež obyvatelia okolitých obcí.
V ďalšom programe sa predstavili spevom, tancom a básničkami deti zo ŽŠ v Ratkovej. Vystúpila tiež talentovaná malá speváčka Ľudmilka Astalošová z Vyšnej Pokoradze. Z Revúcej prišli pozdraviť Ratkovú – Spevácky zbor pri ZUŠ a Tanečný orchester Rytmus 60. Celým programom návštevníkov sprevádzala Milana Jutková.
V rámci sprievodných podujatí Cornelius Klacek prezentoval ukážky svojich prác a otvoril tvorivú dielňu. Slávnostne sa prvýkrát otvorili tiež dvere pamätnej izby, ktorá bude slúžiť ako malé ratkovské múzeum. Občianske združenie Valgata z Drienčan predstavilo knihu „Dobroty z Malohontu“ a vo svojom stánku ponúkalo ochutnávky jedál pripravených podľa receptov z tejto knihy. Veľký úspech mali bolestníky, šúľance s makom, gemerské guľky, a všetky zákusky a koláče. Pre každého, kto sa na ochutnávke pristavil, bolo pripravené vrecúško s bylinkami nazbieranými v okolí Ratkovej.
Za Gemersko-malohontské osvetové stredisko navštívila Ratkovú pani riaditeľka Darina Kišáková. Jej dojmy sú veľmi pozitívne a všetkým zainteresovaným na tomto podujatí, ale aj na iných aktivitách obce Ratková – zameraných na zachovávanie tradícií, kultúrnych hodnôt a pamiatok, srdečne ďakuje a želá veľa síl a úspechov do ďalšej činnosti.
Organizátormi podujatia boli Občianske združenie Naša Ratková, Obec Ratková, BBSK – Gemersko-malohontské osvetové stredisko a Cirkevný zbor ECAV v Ratkovej. Podujatie bolo realizované s príspevkom BBSK.
Jaroslava Jelchová, GMOS
FOTOGALÉRIA Z RATKOVEJ:
{gallery}kultura/osobnosti/ratkova{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 10 august 2010 13:34
Do Ratkovej prišli mnohí ratkovskí rodáci s rodinami a tiež susedia z okolia Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
V sobotu (7. augusta 2010) sa v Ratkovej stretli rodáci, krajania a sympatizanti tejto gemerskej obce. Pre hostí a návštevníkov bol pripravený program, ktorý otvorili slávnostné Služby Božie v Kostole ECAV a pietny akt pri pamätníku biskupa, básnika a prozaika Daniela Bacháta. Celý ročník, v poradí už tretí, sa niesol v duchu spomienky na tohto ratkovského rodáka. Ale nezabudlo sa ani na ostatných významných rodákov.
Herec Boris Farkaš, umelecký šéf divadla Astorka Korzo
Zverejnené v
Ratková
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.