pozvala za slova božieho kazateľa. Text pozývacieho listu „vocator“ písaného švabachom v slovakizovanej bibličtine prikladám v kópii a súčasne v prepise z dosť ťažko prekladateľného originálu:
Pozývací list (vocator) mestečka Ratkovej a cirkvi ratkovskej pre farára Fridricha Koroniho zo dňa 28. mája 1775:
Admodum Reverende Domine nec non Clarissime Vir Pater in Christo Jesu nobis debito kultu prosequende - Mimoriadne ctihodný, navyše vzdelaný muž, nami v mene Otca v Kristu Ježišovi žiadaný k bohoslužbe. (Vo voľnejšom preklade z latinčiny M. Ď.)
V jakovem losu sirobilem táto cirkev ratkovská i z jeji dcérami skrze odchod dvojíctihodního pána Michaele Sinovica by zustávala beze vší pochyby známo bude vaši dvojctihodnosti. Ponevadž pak božské rízení jest, aby cirkvi meli porádných svich učiteluv, slova božiho kazateluv a služebníkuv. My, když sme s pomoci pána Boha strany tejto veci svaté radu drželi obrátili sme naše predsevzetí na osobu vaše dvojictihodnosti totižto Fridricha Coroniho jakožto muže všelijak skúseného a jak slova božímu nás vyučovati, tak též kresťanským životem svím poslucháču svich vzdelávati dostatočného a podle rozvážení takového vyvolili sme jednomístne obecne beze všeckého odporovani a dalšiho prubovaní Vaši dvojictihodnost za našeho cirkvi tejto ratkovskej učitele a kazatele slova božiho. Na dosvedčení toho vyvolení skrze list tento povolávame Vaši dvojictihodnost za našeho duchovného pastíre slibujíce poslušnost jak k slovu božímu a velebným svátostem prokazovati, tak tež slušnú poctivostí Vaši dvojictihodnost predcházeti a sporadane dúchodky a plat ochotne odevzdávati. Pritom zavazujeme sa i na to, že osobu Vaši dvojictihodnosti, áno i milých domácich včas potreby brániti a zastávati nezameškáme.
Hisce providentie Dei Paterne Dignitatem Vestram comendatam bene valere animitus exoptamus. Datum in Oppido Rattko Anno 1775. Die 28. Mensis Maij. – Otvárame, posielame s pozdravom v Bohu Otcu v dôstojnej úcte k Vám túžobne v duši očakávajúci. (Vo voľnejšom preklade z latinčiny M. Ď.)
Na druhej strane „Pozývacieho listu“ sú enumerované povinnosti mesta a cirkvi voči farárovi v 15-tich špecifikovaných bodoch, ktoré som tiež z titulu beprostrednejšieho pochopenia textu prekladal zo švabachom písaného textu:
Duchodek a plat pána faráre ratkovskího podle protokolu bratrstva duchovního a vizitácii tam sepsaných vzat jest do porádku nasledujícim spúsobem:
-
1) Jeden každý gazda majíci vlastný dúm spolu s temi, kterí jsú na jednom chlebe povinný jest taky do roku 16 turákov jako v matke tak i v dcérach, želari pak vtedy v čích domích bydlíci 16, vdovy po 8 penezi. Jestli ale jeden dúm jednostejne držia dvaja neb traja a jsú tak mluvíc osobníci jedenkaždý z nich povinný jest platit 32 peneze, všichni pak osobnice jak ve matke ,tak i v v dcérach po merke pšenice. - 2) Každý osobník buď to svuj dum majíce, buďto želari v cizim dome bydlíci jednoho kohúta aneb 6 penezi.
- 3) Matka prez celý rok i s dcérami 50 fúruv dreva má obyčej dávati.
- 4) Masari jakožto v matke kolikokoli nalézaji sa v cechu povini každoročne dodat pánu fararovi dva centi hoveziho masa. V tom pak aby nebyl nedostatek richtári mesta povinní jsu starost mat.
- 5) Obyčejné a obecné ofery zachovávaji sa. Na den narození Sv. Krista Pána, druhá na fašangy, tretí na vystúpení vyzdvižení Krista Pána, čtvrtá na den zeslaní Ducha Sv. z kteréžto ofer šestá částka poradaná pánu rechtorovi.
- 6) Ofera novoročná prislúcha samému pánu farárovi.
- 7) Caliscatie na každú výročitú slávnost tak v matke ako i v dcérach v každem dome prinejmene tri penize.
- 8) Spovedlníci pri užívaní večere páne obyčejne oferu skladajú, z k terej sporadana jest rechtorovi šestá část místo prisluhujícich oblátek.
- 9) Pri krste ditete dáva sa 18 penezi ofera pak pánu rechtorovi prislúcha.
- 10) pri uvozování postelkini dáva sa po 30 penezi.
-
11) Uprostred cirkvi zustávajíci a do stavu manželského vstupujíci od hláškami a sobášu dáva sa po 16 turákov. Prespolní pak od prevolávaní a sobášu jak se muže pán farár ale však skromne zrovnat mezi tím i obyčejná ofera pri sobáši se vykonáva. Dokladaje i to, kterí od jinud prijdu a v cirkvi se osadia i oženia, prevolávaní a sobáš se zachováva jako domacich. Pri sobášu pak dáva mladoženich jednu pečenu a jeden koláč. - 12) Pri vyvozovaní mladej nevesty dáva se 36 penezi, pečenu, koláč a ofera s prítomnými osobami.
- 13) Od pohrbovaní mrtvého, kterému žádají s kázaním dáva se jeden zlatý. Za lectiy, modlitby a spev, dávají se 24 turáky, z kterých vycházi pánu rechtorovi za šest takoví turáko osem. Jestli ale vdovka taková umíra, která po sebe žádnych dítek nezanecháva prátele její dávají od pohrbovaní vankuš a plachtu.
- 14) Role farské 1-na Na Drahách, 2-hou Na záhumní vyše pastírni, 3-ja Pod skladom na Rovienky, 4-tá v Lúšku od potočka do brezinky, 5-te vukol Melichove stráni Za Glajnikom nesúci až do hlbani a jarku, 6-ta Brázda. Lúky, pak zahrada pri studnici tak rečeno kňazové kosáca sa s brázdami, 2-há lúka v Hlbokom, 3-ja Za Glajnikom rečená pri Falubovské. Které role a lúky posluchači zvykli obrábat, jako tež vúkol fary potrebné budostavy opatrovat i záhrady dve matka s dcérami obrábat.
- 15) Z Hámra vyše Ploského obyčejný arendens, který záleží v jednom cente železa. Pri spovídaní nemocného lásku patronsku, jak tež i od modlení v chráme láska obyčejná.
Vokátor je podpísaný zemepánmi, feudálnými vlastníkmi prevažnej časti mestečka Ratkovej Adamom a Štefanom Draškóczym (barón) opatrené erbom vo voskovej pečati, podpísaný gemerským seniorom Johanesom Ruffinim, vrchnosťou mesta - richtárom Georgiusom Almassim, vicerichtárom Štefanom Koreňom, prísažnými mesta Joanesom Csitelíkom, Andreasom Černokom, Andrasom Lassanom, Andreasom Olochom. A celá cirkev ratkovská i spolu s dcérami.
Miroslav Ďurinda
Košice, 26.1.2014
(V prílohe kópia pozývacieho listu (vokátor), originál v archíve autora M. Ď.)
































Doplňujúce poznámky k staršej ratkovskej cirkevnej histórii - z obdobia pôsobenia farára Fridricha Koroniho, Michala Sinovica a Samuela Bradovku z archívných dokumentov (I. časť).
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-