letech prešel sem do Gemera k slávnemu na ten čas prefesorovi Samuelovi Bajnok. Po dvauch letech opet sem se vrátil do Levoči a kdy sem tam pod rektorem Martinem Liedermann a výborným mužem profesorem Samuelem Fuchs tri roky strávil, prešel sem do Prešporku, kdežto sem i hnedky do convictu za beneficianiusa prijat byl. Ne dlauhé ale bylo mne tu meškani. Neb po roku a dvuch mesicuv k vuli pánu Stephan Fábrymu na ten čas rektorovi odešel sem za privatniho učitele. V. U. pána Jána Tihany ditkam na Trebušovce, kde když sem dva roky strávil vyšel sem r. 1801 do Akademii Vitemberské. Odtud když sem se vrátil po komendatii mne velmi príznivého pána Martina Liedermann rektore levočského, stal sem se informatorem u V. U. p. Keczer Miklošky vdovy v Bogdanovcoch v sl. stolici šarišskej prebývajíci. V této stolici ačprave pred tym cele neznámemu rízení Boží položilo grunt a počátek k nemu auradu kazatelskému. Pri konci roka 1804-ho vo čtvrtu nedeli adventní povolán sem od slávneho panstva cirkvi komlošskej za Prešovem ležíci, stát rečenu probu, aniž sem pres cela svátky vánočne prepušten, jedine když sem skutečne vocator prijal. Dne 3-ho jan. 1805 sem skrze Reverendisimum Samuela Nikolaj v Prešove posvecen. Za celé čtyri roky sem zustaval v teto cirkvi, potomne sem prešel do susedné cirkvi Kapy-Nemcovské. Tu ale krátke bylo konani auradu meho kazatelského. Neb po pol druhem roku, když slávna cirkev košická jak slovenská tak i uherská po tretíkráte svuj vokator mne poslala, podvolil sem se do tychto dvouch cirkví za slovenského i uherského kazatele. Uherskym sem byl dva roky, slovenskym tri roky i tri mesice. Roku 1813 mesice augusta prijal sem od slávnej tejto ratkovskej cirkvi vokator a když sem petnáctu nedeli po Sv-té Trojici sem prišel v nasledujici nedeli šestnactu dne 3-ho oktobra uveden sem do cirkvi teto skrze d. muže Paulla Valaszky cirkve jelšavské slova B. kazatele a poten čas i velebného Bratrstva gemerského seniora a samého starého vysluženeho tejto cirkvi kazatele p. Friderika Koroni, který sám složený aurad mne od oltare resignoval v prítomnosti pana faráre bystranského Samuele Fabriczy, farare sirkovského Samuele Jakobey a pána Samuele Liptai jakžto bývalého kaplana pri cirkvi tejto pod knezovaním pána Koroniho. Pritomný na ten čas byl celý dum V. U. pány de - Fay. Na ten čas v Ratkovej byl richtarem vážny muž Andreas Fakla V. richtár Georgius Tokár.“

V čom bol význam ratkovského kňaza Samuela Bradovku z pohľadu retrospektív historických v mestečku? On jediný z posledných nižšie menovaných nebol literárne činný, ale jeho pôsobenie v Ratkovej a v cirkvi bolo etablované vo veľmi zložitom období pre mestečko i cirkev. Spomeňme roky epidémie cholery, ktorá postihla i Ratkovú (r.1831), spomeňme výstavbu budovy novej cirkevnej školy (r. 1823-1824), ktorej ideovým iniciátorom bol farár Bradovka - dodnes v inej funkcii plní svoj účel. Spomeňme katastrofálny požiar so zničením celého mestečka i chrámu v r. 1827 s nesmiernou námahou organizačným zainteresovaním počas rekonštrukcie (publikovali sme na stránke Maj Gemer v článku „Z histórie starej Ratkovej - pristavenie sa v predminulom storočí“ M. Ď.). Nezabudnime na jeho významnú pastorizačnú činnosť, ktorá roky pretrvávala v tradíciách pripomínania od predkov k potomkom. Zostali po ňom latinské historicky zaujímavé nápisy na cirkevných objektoch - na škole i v chráme na kazateľnici. (Písali sme o nich na stránkach Maj Gemer v článku „Priblížme si staré latinské nápisy z Ratkovej a ich osudy“ M. Ď.) Zachoval sa jeho 200 ročný „vokátor“ od mestečka a cirkvi ratkovskej. Evidoval funkcionárov mestečka (richtárov, vicerichtárov) za jeho pôsobenia v Ratkovej a taktiež zaznamenal menný zoznam učiteľov na cirkevnej ratkovskej škole v čase jeho účinkovania. Azda i v takejto forme sa podieľal farár Samuel Bradovka podielom nezanedbateľným na histórii Ratkovej, ktorá bola jeho kultúrno-cirkevným zázemím v regióne Gemera.
Zaoberali sme sa posledným zo štvorice ratkovských slova božieho kazateľov, o ktorých sa zachovali kusé, alebo rozsiahlejšie fragmenty o nich i o ich účinkovaní vo vtedajšom mestečku od nich samých i od iných neznámych „autorov“ - i zo spomienok uchovaných tradíciou - o Ondrejovi Šmálovi, Michalovi Sinovicovi, Fridrichovi Koronim, Samuelovi Bradovkovi - v retrospektíve tristoročného kontinuálneho obdobia demonštrujúceho okrem iného vzájomnú spoluprácu cirkvi i mestečka. V politickej klíme následné obdobie po r. 1848 i v mestečku i cirkvi sa nieslo v úplne inom ovzduší, inej účasti aktérov, tak cirkevných autorít ako i vtedajších predstaviteľov mestečka.
Miroslav Ďurinda
Košice, 1.3.2014

Rukopis Samuela Bradovku - životopis