Anno1721 die martii stala se inqvisitia za richtárství slovutných a opatrných mužuv Klopan Mateja a Sucháč Palka skrze jejicjh milosti páno, páno patero jak Polomského tak tež i Držkovského. A tak byli sme examenovani jak my hore doložení, tak tež i spolumaši susedi Faluba Michal a Mikuláš Eštok a to týmto spúsobem. Ponevádž chtejíce nás spolu prísahat, než my nevedúce o jejich prísahe, tehda my na ten čas tejže prísahe sme sa nepodvolili.
Anno eodem die 10. maji stala se opet podruhé inqvisitia skrze pána našeho solgabirova Farkaš Gyort, od slávnej stolici vyslaného. Prisahani sme byli títo lide totižto Mikuláš Eštók, Faluba Michal, a Dobis Janko liet majíci nejstarší Faluba 46, Mikuláš pak 68 a Dobis pak 56 roko svich majíci. Zeptani jsuce: 1) O veku a času, 2) O diete šopronskej, 3) O komety, 4) Jakoby prišel pán páter zabitý zatim do cirkvi 5) Jak dluho byl páter ve fare, 6) Zdali chodili do kostela když on byl v cirkvi, 7) Jakí byli lidé, kterí ho zabili, 8) Zdali jeho posluchači vykupiti a jej osloboditi se usilovali, 9) Zdali ve chotari ratkovskem jestit zabitý,10) Zdali tráva na tom miste roste.
Anno eodem die patnácteho novembra v cirkvi ratkovskej svedkove kterí examenovani byli: 1) Havaš Palko v rocech jsuce padesát sedem. Na prvší otázku – Evanjelický knez byl roku 1681 když kométa a planeta po nebi spatrovana bila v cirkvi ratkovskej pán Joanes Risius, menovaný slúžil slobodne v kostole a duchodky poberal a zustával ješte po kometi behajíci po nebi čtyri roky. Zatim povolaný byl do Kokavy do slávnej stolici Kišhontskej. Na druhý otázku – Zatim vždy ustavičnu súvisle meli pánov farárov evanjelických, nebo když odšel Risius, z banských mest jakožto z Bystrici vzali pána Kapíria. Když ten zemrel pozývali Michaele Kevický vyhnance, když tento odšel do Hrachova pozývali pána Joanesa Nicolaides. Risius po kometi čtyri roky vyslužil, Capiri dva, Kevický 19, Nicolaides l5.
2) Druhý svedek Klopan Matej v rocech suce 55 na prvše (otázky) ve všem na všecko ako prvší.
3)Tretí svedek Tomaš Rochel v rocech svich suce 45 vyznáva jako prvši na obeje punkty.
Svedkove od pána Kubiniho examenovaní.
Joanes Dobis zeptaný od pána Kubíniho o roku a času a... – (atď. o ďalších tých istých desiatich otázkach ako vyššie - poznámka autora M.Ď.)
Mimoriadne zaujímavý text, ktorý z titulu pochopenia treba položiť do osvetľujúceho historického rámca. V priebehu roka 1721 trikrát vyšetrovaná, pomenujme ju dnešnou terminológiou „kriminálna udalosť“, najvyššími stoličnými (župnými) úradníkmi - po 42 rokoch mala svoj religiózny zmysel a iste bola akcelerovaná politicky. Obdobie a oblasť zmietaná stavovskými povstaniami, konkrétne v inkriminovanom čase (Imrich Tököly 1657-1705) umožňovala vznik udalosti i zločinnej - kriminálnej. Z krívd či nespravodlivostí. Tieto boli neskôr predmetom vyšetrovania, keď Muránsky hrad sa dostal opäť do cisársko – habsburských rúk, najmä však po roku 1720, kedy ho kúpou získal Štefan Koháry, ktorý upevnil svoj rekatolizačný vplyv na priľahlú časť Gemera. Až vtedy sa začalo vyšetrovanie tejto kritickej udalosti. Niet pochýb o tom, že sa stala, vyšetrovaním Ratkovčanov sa však nič nezistilo, výpoveďami dokazovali, že farský úrad v Ratkovej bol trvalo obsadený evanjelickými kňazmi. I keď, nedá sa vylúčiť a svedkovia po tak dlhej dobe od príhody nemuseli vedieť, či krátko nebola snaha o obsadenie tohto farského úradu kňazom katolíckym, napr. z Ratkovskej Lehoty vzdialenej sotva dva kilometre. To sú však len ničím nedoložené indície z neistých dôb stavovských povstaní. Pravdou je i to, že dvaja farári týchto kritických rokov pôsobiaci v Ratkovej boli „vyhnancami“ z bývalých svojich farností (kňaz Johanes Risius vyhnaný z farnosti štítnickej a Geogius Capiri z farnosti revúckej) z titulu tvrdej rekatolizácie za asistencie úradníka Muránskeho hradu Michala Angela Jacquemonta (r. 1685). Nie je známe ani meno obete. Nevieme, či existujú nejaké archívne stoličné dokumenty o tomto vyšetrovaní z tohto obdobia. Cirkevný historik Ondrej Šmál sa o ničom nezmieňuje a účinkoval v Ratkovej od r. 1751 až do r. 1766. Domýšľať bolo by nezodpovednou konštrukciou. Fragment rukopisu, ktorý prezentujem v kópii je písaný „ľahkou, vypísanou rukou“, pravdepodobne patríl učiteľovi - rektorovi ratkovskej školy Georgiuosovi Molitorisovi – Wozár, pôsobiacemu v mestečku. O ňom vyššie spomenutý cirkevný historik Ondrej Šmál napísal: “V slávne stolici Kiš Hontskej v osade Brezovo narozen byl v umení literným opevnen sa, predne na Dačov Lome sverenú sobe mládež učil a roku 1709 do Ratkové za správce školy priveden. Za šesnacte let mládež vyučoval. První leta uradu svého dobre vynakladal, takže i když visitacie v cirkvich konaná byla roku 1712 chvály došel. Ale potom r 1725 ze školy pohnout jsa v dlauhotrvanlivem vyhnanství zustával a sem i tam vyživení své hledal, až potom roku 1753 na Rima Bani život svuj dokonal.“Čo dodať a ako „trošku poľudštiť“ túto smutnú historickú udalosť? Ako chlapcovi dostalo sa mi k ušiam, že v „Kňazovom potoku“ – názov sa určite traduje od tejto udalosti, sa vraj niekedy “zjavuje mních s odťatou hlavou“, alebo „kňaz bez hlavy“ v nočnom opare v letných horúčavách alebo v podjesenných hmlách. A vraj, že tam „zabili kedysi dávno nejakého mnícha“. Keď som sa na to pýtal otca, mávol flegmaticky rukou, povediac - je to hlúposť, stará mama pripustila, že tiež kedysi ako dievča počula o tom, ale vraj si treba dobre všimnúť kto to hovorí, lebo niekto, kto si častejšie a viac hrkne slivovice môže tam v hmle a v noci i „satanáša na somárovi vidieť cválať“.
Myseľ 6-8 ročného chlapca dokáže dramatický vnem so zimomrivým objatím ovplyvniť, natrvalo si ho uloží a i keď sme sa, chlapci, neďaleko chodievali kúpať do Turca akoby zostal vo mne rešpekt k tejto sotva Miroslav Ďurinda,
Košice, 26.2.2013
Poznámky autora M.Ď.:
Vyšetrujúci chceli svedkov (vyšetrovaných) upriamiť na dobu – čas - dátum udalosti a preto pripomínajú kométu - išlo o Kirchovu tzv. Veľkú kométu, ktorú v Európe bolo veľmi dobre vidieť v r. 1680 i v našich končinách.
Vyšetrujúci taktiež upriamujú svedkov na tzv. Šopronskú dietu, jednalo sa o Šopronský snem z r. 1681 - mimo iného jednal i o určitých ústupkoch pre protestantov, vyhnanci sa mohli vrátiť - nebol však úplne uplatnený v praxi.
Anno eodem - latinsky znamená - „toho istého roku“. Die - latinsky značí “deň, dňa“.
Šľachtické - zemianske rodiny Kubinyi, Farkaš – v sedemnástom a osemnástom storočí vysokí stoliční úradníci v Gemeri.
Vypočúvaní svedkovia: Klopan Matej, ratkovský richtár v r. 1720-1721, Sucháč Palko, richtár r. 1719-1720, Faluba Michal, richtár pred r. 1720, Mikuláš Eštók, richtár r. 1708, Dobis Janko, richtár pred r. 1700, richtár r. 1714, vicerichtár r. 1720.
Michal Angel Jacquemont bol správca Muránskeho hradu asi v rokoch 1684 – 1689, prenasledoval evanjelikov, vyháňal evanjelických kňazov i učiteľov. V predvoji protireformácie boli rožňavskí jezuiti.
{jcomments on}
































Skôr než uvediem čitateľa do obsahového konceptu textu chcem zopakovať (čo som už v minulosti zdôraznil), že z histórie obce (kedysi mestečka) Ratkovej zostalo v archívnom listinnom materiále sotva niečo – príčinou je dvakrát po sebe nasledujúci v priebehu poldruha storočia ničivý devastačný požiar (r. 1692 a r. 1827). O to viac som prekvapený, keď sa mi dostal do rúk tristoročný zápis viažuci sa k udalosti z r. 1681 s pozoruhodnou témou, ktorá čosi vysvetľuje, „obnažuje“, pritom len
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-