najčastejšie americké kovbojky a filmy o indiánoch. V tom čase obdivovaným hrdinom filmov bol slávny pes, vlčiak Rin-tin-tin. Veľmi sme sa zabávali na šľahačkových bitkách vo filmových groteskách, v ktorých účinkovali Chaplin, Laurel a Hardy a ďalší komici. Sála bola vždy plná vďačných divákov.
V tom čase vlastnil pán učiteľ aj 8 mm amatérsku filmovú kameru a nakrúcal okrem svojich príbuzných aj všedné výjavy zo života obce. Tieto zábery sa premietali na záver filmových predstavení. Vzbudzovali mimoriadnu pozornosť divákov, ktorí mali možnosť vidieť sami seba, alebo svojich známych v pohybe na filmovom plátne.
Škoda, že sa zachoval len zlomok týchto filmov. V rámci príprav stretnutia rodákov, krajanov a sympatizantov Ratkovej, ktoré sa konalo 2. septembra 2006 v Ratkovej ma napadlo, že by bolo zaujímavé premietnuť tieto filmové záznamy z rokov 1935-37 účastníkom. Dcéra p. učiteľa Klincka, Anna Bugárová-Klincková z Rimavskej Soboty, bola ochotná požičať tieto filmy na tento účel. Žiaľ, zistili sme, že sú v žalostnom technickom stave, a že sa zachovali len fragmenty filmových pásov.
Ing. Daniel Bőhm sprostredkoval ich prepis na DVD prostredníctvom p. Mareka Šulíka, a tak sa zachránilo aspoň torzo z týchto pre nás krajanov vzácnych, 60 rokov starých filmových záberov z Ratkovej. Neúplné útržky filmových pásov tvorili zmes rodinných a obecných udalostí, preto sme vybrali časti všeobecné a pokúsili sme sa ich ozvučiť a okomentovať. Pre miestnych divákov je takto upravený 12 minútový film zaujímavejší. Robili sme to v domácich podmienkach na bežnom PC.
Dokument je určený pre archív novozaloženého občianskeho združenia „Naša Ratková“, ktoré nemá prostriedky na profesionálne spracovanie tohto dokumentu lokálneho významu.
P.S.:
Tieto spomienky a úvahy okrem občianskeho združenia „NAŠA RATKOVÁ“ posielam s jednou našou nahrávkou CD p. Marekovi Šulíkovi, ako poďakovanie a dôkaz, že vďaka jeho aktivite pri záchrane starých amatérskych filmov sme získali pre nás rodákov vzácny lokálny filmový dokument."
Vojtech Bradovka
{jcomments on}
Vzácny filmový dokument z Ratkovej je vo videogalérii stránky Maj Gemer Doporučený
Napísal(a) Vojtech Bradovka
Videogaléria stránky Maj Gemer je obohatená ďalším zaujímavým príspevkom. Pričinil sa o to pán Vojtech Bradovka (*1925) z Nadabuly zdigitalizovaným dokumentárnym 8 mm filmom Ratková z roku 1935-1937. Nakrútil ho vtedajší učiteľ pán Ján Klincko. S dovolením pána Bradovku teraz uverejňujem k nemu aj jeho spomienky, ktoré sú tiež na stránke mojaratkova.weblahko.sk pod titulkom Pán učiteľ Ján Klincko (1884-1964) a jeho filmové dokumenty o Ratkovej. "Prvé filmové premietanie v Ratkovej zorganizoval učiteľ ľudovej školy pán Ján Klincko v roku 1935. Vlastnil premietací prístroj na8 mm neozvučený film. Premietanie sa konalo v sále mestského domu. Premietali sa
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.