Starý dokumentmôžezaujať čitateľa kultivovanými myšlienkami, ktoré obsahuje vzhľadom na dobu svojho vzniku – skoro pred tristo rokmi. Zaujal ma, i keď bol dosť zle čitateľný, poznačený ubehnutými rokmi, písaný švabachom so slovakizovanými prvkami, ako sa vtedy písalo v slovenskom, hlavne v evanjelickom prostredí. Je skôr zaujímavý než dôležitý, ale vnímavý čitateľ si domyslí a azda ohodnotí oboje charakteristiky, ktoré som si nepredpojatý dovolil. Uvediem ho v dobovom „gramatickom slohu“, dúfajúc, že mu budú rozumieť návštevníci stránky Maj Gemer.Ratkovského Rozvažujúce Pominutedlnost života nášho a Nejvíce a Predne jíž v Kristu Zesnulého Muže Majtan Andráše Dítky osiralé starajíce se o ne s Pomoci Boží s Poručeným Vetším a Rady meskej všetkej.
l. Sporadani Príbitku a všeckych veci k nemu Prisluchajicich tak ano tež i k Remeslu jejich Prináležejici a k zachovaní k dobrému tim ditkam chceme
2. Strany kelčíku po nem zustalého podle jisté sumy s poradkem kterým vysvetlené zustava sirotskych penezi suma Numero Tristo zlatých ponáša.
Toto pekné sporadaní stalo se v príbitku meském za času P. Rychtarstva na ten čas Judex primus Michael Benko. Vicejurens Georius Havasi a Pritomnoti jinich statečných a važnich Lidi.“
Uvedený dokument, ktorého kópiu nižšie prezentujem, nebol podpísaný a asi ako nedokonalý nepotvrdený bez pečiatky, preškrtnutý. Nevieme z akých príčin, ale zaujal ma celý myšlienkový kontext dokumentu, v ktorom pred temer tristo rokmi v hlbokom feudalizme dojíma empatická starostlivosť k pozostalým sirotám, sociálny postoj magistrátu je obdivuhodný a i pre našu modernú dobu zaslúži si punc oceniteľnej dôstojnosti.
Magistrát úradoval v jazyku obyvateľstvu zrozumiteľnom v etnicky slovenskom prostredí.
Zaujme azda i relácia zostatku finančnej hotovosti pre siroty - 300 zlatých, čo na tú dobu bola veľká sumu. Pre porovnanie uvádzam: Asi o 40 rokov neskôr, v roku 1785 za richtárstva Johanesa Ďurindu a vicerichtára Martinusa Falubu bola postavená terajšia mohutná kostolná veža na východnej strane kostola, ktorá stála cirkev 2000 zlatých. Veža bola postavená v priebehu poldruha roka. Pozostalosť sirôt ratkovského remeselníka v zlatých bola na tú dobu veľká a hovorí o prosperujúcom období ratkovských remeselníkov za feudalizmu začiatkom l8. storočia.
Miroslav Ďurinda
Košice, február 2012
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.