Všetkých pozývajú pozvánkou s prianím pekných zážitkov.
Starostka obce Honce pani Monika Paličková k tomu dodala: „Oslavy Dňa obce organizujeme už po štvrtýkrát. Máme pripravený kultúrny program, a to vystúpenie súboru Lehoťanka z Čiernej Lehoty. V programe vystúpia aj deti zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, kam chodia aj deti od nás a taktiež zaspieva aj náš ženský spevokol niekoľko ľudových piesní. Pripravené sú aj rôzne súťaže pre deti, nakoľko sme tohto roku nerobili Deň detí. Rátali sme aj s občerstvením pre účastníkov v cene 1 eura, ktoré zahŕňa guláš a pivo resp. kofolu - kto si čo vyberie. A nakoniec, kto bude chcieť, môže sa zabaviť na diskozábave, na ktorú je voľný vstup. Občerstviť sa budú môcť v bufete. Predchádzajúce roky sme Deň obce mávali na ihrisku, ale počasie nám veľmi neprialo. Teraz sme sa podujatie rozhodli preložiť do kultúrneho domu aj z toho dôvodu, že ihrisko je veľmi rozmoknuté od tých dažďov."
16.6.2010
{gallery}kultura/honce{/gallery}
{jcomments on}
streda, 16 jún 2010 23:42
V Honciach sa pripravujú v túto sobotu 19. júna osláviť Deň obce
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V obciach horného Gemera sa rozbieha nová tradícia organizovania Dní obcí. Popri väčších mestečkách sa pridávajú väčšie, či menšie obce. Tentoraz sa podujali zorganizovať takéto podujatie v Honciach. Malá obec, ale so šikovnými ľuďmi, ktorí v nej bývajú i pracujú. Počasie sa ukazuje, že im nebude priať, ale na to majú kultúrny dom, ktorý ich vďačne prichýli a bude im zrejme musieť vystačiť, aby sa v sobotu 19. júna 2010 o 16.00 hodine mohli stretnúť na kultúrnom podujatí nielen obyvatelia obce, ale aj tí, ktorí majú korene v tejto obci pod Plešivskou planinou. Tých, ktorí prídu, čaká bohatý kultúrny program a zrejme i nie jedno prekvapenie v podobe rodákov, ktorí sa z času na čas ukážu v rodnej obci, alebo možno už dávno v nej neboli.
Zverejnené v
Honce
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.