povzbudzujúce a myslím, že aj osožné.
"V dňoch 26.-28. septembra sme u nás vo Fryštáku privítali priateľov z družobnej obce Muráň. Sme radi, že boli medzi nimi aj naši priatelia - seniori, s ktorými sme pri návšteve v Muráni nadviazali priateľstvo a mohli sme im tak oplatiť u nás ich pohostinnosť, ktorú nám venovali oni. A tak sme sa spoločne so zástupcami mesta stali sprievodcami pri ich pobyte u nás. V piatok večer sme ich privítali pri spoločnej besede v školskej jedálni.
V sobotu ráno sme odišli autobusom do Vizovic na exkurziu do sklární Glass-Moravia a likérky Rudolf Jelínek. Popoludní prejavili záujem zúčastniť sa vo Fryštáckom kostole na svätej omši na počesť svätého Huberta - patróna poľovníkov za zomrelých a živých singularistov a poľovníkov, kde boli prítomní aj speváci a trubači. Bol to pre nich veľký zážitok, pretože u nich nič také nie je. Potom mali
možnosť posedieť si na farskom dvore a ochutnať rôzne špeciality. Večer sme sa všetci zišli v jedálni školy pri kultúrnom vystúpení žiakov školy a potom už nasledovala spoločenská zábava. V nedeľu ráno sme odišli do Lukovečka na výstavu záhradkárov, chvíľu posedeli, občerstvili sa a ešte nám ostávala v Zlíne návšteva múzea historických automobilov pána Samohýla.
Všetko rýchlo utieklo a už tu bol čas obeda a lúčenia, pretože ich čakala ešte dlhá cesta späť na Slovensko. Dúfame, že naše priateľstvo so slovenskými seniormi bude pokračovať.
Chceme poďakovať aj pánovi starostovi Lubomírovi Doležalovi, že nám seniorom umožnil stráviť tri dni s našimi slovenskými kolegami a tak prehĺbiť naše priateľstvo a vzájomnú spoluprácu.
Za výbor dôchodcov
M. J."
{jcomments on}
































Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla."
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.