Ján Čambal z Kladna.
Z množstva rôznych písomných podkladov sme sa dozvedeli, že návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni padol ešte pred polstoročím. Na začiatku 20. storočia, v čase pomerne priaznivom pre zakladanie nových muzeálnych zbierok, vyšli v spracovaní Jozefa Droppu a jeho dvoch pohorelských spolupracovníkov J. Bahéryho a R. Dolláka Maďarské dejiny Muránskeho hradu. Druhé vydanie tejto knihy sa realizovalo na návrh bulharského cára Ferdinanda Coburga v slovenčine. Je zaujímavé, že oba diela vyšli v Pohorelej. Autori priznávajú, že sa zaoberali už počas tvorby koncepcie rukopisov myšlienkou sústrediť a aj v pôvodine predstaviť verejnosti všetko, o čom sa píše v knihe. Najagilnejším hlásateľom tejto myšlienky bol pohorelský učiteľ Jozef Bahéry, narodený v Muráni, ktorý propagoval túto ideu v mnohých menších článkoch a prednáškach, zdôrazňujúc, že historické pamiatky so vzťahom k Muránskemu hradu by bolo potrebné vystaviť v „museu“, v ktorom by si ich mohli záujemcovia, menovite turisti, kedykoľvek prezrieť.
Smelé kontúry myšlienky založiť obecné múzeum v Muráni dostali presnejšiu podobu iba nedávno, keď za účelom rozvoja kultúrneho života v obci a regióne, rozvoja kultúrno – poznávacieho cestovného ruchu a prezentácie historicko – kultúrneho dedičstva regiónu v novembri 2009 založili múzeum Muráň. Pri zakladaní múzea úzko spolupracovali s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Hlavným poslaním múzea Muráň je dokumentácia, archivácia a prezentácia kultúrneho dedičstva a histórie obce a regiónu Gemer – Malohont.
MG-OD
































Medzi obce na Gemeri, ktoré sa budú môcť pýšiť zriadením svojho obecného múzea, patrí od 30. mája 2014 aj stredogemerská obec Muráň. Múzeum slávnostne otvorili v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Rímsko-katolíckej fary v rámci dvojdňových Muránskych hradných hier. Súčasťou bola aj vernisáž fotografických obrazov muránskeho rodáka Ing. Maroša Detka vo vynovených priestoroch múzea.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.