Ján Čambal z Kladna.

Z množstva rôznych písomných podkladov sme sa dozvedeli, že návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni padol ešte pred polstoročím. Na začiatku 20. storočia, v čase pomerne priaznivom pre zakladanie nových muzeálnych zbierok, vyšli v spracovaní Jozefa Droppu a jeho dvoch pohorelských spolupracovníkov J. Bahéryho a R. Dolláka Maďarské dejiny Muránskeho hradu. Druhé vydanie tejto knihy sa realizovalo na návrh bulharského cára Ferdinanda Coburga v slovenčine. Je zaujímavé, že oba diela vyšli v Pohorelej. Autori priznávajú, že sa zaoberali už počas tvorby koncepcie rukopisov myšlienkou sústrediť a aj v pôvodine predstaviť verejnosti všetko, o čom sa píše v knihe. Najagilnejším hlásateľom tejto myšlienky bol pohorelský učiteľ Jozef Bahéry, narodený v Muráni, ktorý propagoval túto ideu v mnohých menších článkoch a prednáškach, zdôrazňujúc, že historické pamiatky so vzťahom k Muránskemu hradu by bolo potrebné vystaviť v „museu“, v ktorom by si ich mohli záujemcovia, menovite turisti, kedykoľvek prezrieť. 

Smelé kontúry myšlienky založiť obecné múzeum v Muráni dostali presnejšiu podobu iba nedávno, keď za účelom rozvoja kultúrneho života v obci a regióne, rozvoja kultúrno – poznávacieho cestovného ruchu a prezentácie historicko – kultúrneho dedičstva regiónu v novembri 2009 založili múzeum Muráň. Pri zakladaní múzea úzko spolupracovali s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Hlavným poslaním múzea Muráň je dokumentácia, archivácia a prezentácia kultúrneho dedičstva a histórie obce a regiónu Gemer – Malohont.

MG-OD