Zbor pre občianske záležitosti má svoju dlhú históriu aj v obci Muráň. Pripomeňme si jednu časť jeho práce – občianske sobáše pred rokom 1989.
Stále sa časť obyvateľstva rozhodne pre občiansky sobáš, hoci najmä nevesty snívajú o kostolných zvonoch, o požehnaní zväzku v chráme. Priznajme si, že aj my radi obdivujeme manželské páry, ktoré po ich vzájomnom ÁNO vyprevádza kňaz. Skvostne zostupujú novomanželia po kostolných schodoch za doprovodu najbližších.
Nemenej romantické sú však aj občianske sobáše. Akýkoľvek sobáš je považovaný za vyššiu hodnotu, ako v súčasnosti už príliš zaužívané predmanželské spolužitie (na skúšku, na divoko a pod.). Spečatená láska, založenie si rodiny sa aj dnes chápe ako základný pilier nášho spoločenstva. ZPOZ nie je prežitkom, lebo je neodmysliteľnou súčasťou rôznych občianskych obradov. V Muráni má ZPOZ tiež svoju tradíciu, v čase socializmu však mal výraznejšie postavenie.
Hoci sa niektorí zosobášili aj v kostole, povinne ich musel oddať aj sobášiaci, obyčajne predseda MNV, a tak ľudia mali nielen dva sobáše, ale niekedy aj svadby dve: napr. po civilnom menšiu a po cirkevnom honosnú dedinskú svadbu. V čase pred rokom 1989 sa nemohol každý sobášiť v kostole. K nim patrili aj učitelia, ktorí mali nariadené v práci s mládežou podporovať ideológiu vtedy vládnucej strany. A tá velila: práca učiteľa, alebo kostol! Neverejná, alebo skôr nezverejnená viera v Boha vyriešila síce dilemu, ale mnohí tento zákaz dodnes považujú za nespravodlivosť, za obmedzenie slobody v rozhodovaní o vlastnom živote. Tajne je síce všetko možné, ale zákerní ľudia žijú v každej dobe!V Muráni už v sedemdesiatych rokoch sa predsedom ZPOZu stala vtedy ešte mladá učiteľka ZŠ Mgr. Eva Struhárová, ktorej patrí naša vďaka a úcta za to, že občianske obrady sprevádza hudba v jej podaní už dobrých štyridsať rokov, podobne ako pôsobivý spev ďalších členiek, z ktorých už niektoré nie sú medzi nami. Recitátorkou bola stredoškolská učiteľka Ružena Hajdúková, ktorá si dodnes pamätá úryvky z poézie, ktorými sa prihovárala šťastným mladomanželom: „Pre lásku samú ľúbte sa, potom milujete láskou, čo trvá, pokým trvá svet!“
Ružena Svoreňová
{jcomments on}

































O tom, že Zbory pre občianske záležitosti (ďalej len ZPOZ) v našich obciach i mestách pretrvávajú ešte od čias minulého režimu, niet pochýb. Zbory sú tu a aj po zásadnej politickej a hospodárskej zmene v našom štáte existujú, fungujú, napomáhajú atmosfére úprimného ľudského spolunažívania v podobe množstva občianskych obradov a slávností. Venujú osobitnú pozornosť starostlivosti o občanov pri ich významných životných momentoch, podieľajú sa na rôznych akciách spojených s pracovnými a životnými jubileami občanov, pripravujú dôstojné prostredie pre občianske sobáše, stretnutia rodákov obce, pre prijatie významných hostí,
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-