zdôveruje svojim priaznivcom s uverejnenými príbehmi o tom, ako sa dostala na sklonku svojho nie jednoduchého života k písaniu, keď spomína: „Vychádzali mi od srdca tak, ako som to cítila a sú o tom, čo som si zapamätala, i o tom, čo mi rozprávala moja mama a všetci, ktorí vtedy so mnou žili.“ Môžem k tomu doložiť i jej túžbu, aby sa o tom dozvedeli všetci, ktorí sa narodili po nás, i tí, ktorí na svet ešte len prídu. Aby sa dozvedeli ako dakedy žili ľudia, aký bol ich život, ich práca, čo všetko robili. Aby sa takto udržali aj zvyky, obyčaje, hry, piesne, udalosti a rozprávky, ktoré sa na dedine udiali a zachovali. "Veď o kom a o čom budú rozprávať svojim deťom, keď sa to nedozvedia od nás?" – pýta sa nás všetkých vo svojom slove na úvod.
Pekne viazaná a s bohatým fotografickým materiálom a maľbami skrášlená kniha Emílie Ivanovej, rod. Nemcovej "Žila som s nimi" má 167 strán. Vydala ju spoločnosť Roveň z Rožňavy a vytlačil ju Alfaprint, s. r. o v Martine. Na to, aby ste sa s knihou zoznámili je k dispozícii ešte niekoľko výtlačkov. Radi vám ju na dobierku pošlú, ak napíšete svoju požiadavku na adresu: Emília Ivanová, rod. Nemcová, Gočovo 127, 049 27 Vlachovo.
MG - Ondrej Doboš
Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI
|
Zlá je, milí, zlá je na nás novina, s tich stromšekóu, tot najkrajší vischíná, ked vischíná, nech vischne od korena, sama si si, mojä milá príčina.
Sama si si, milá mojä, sama si, švárnich chlapcóu z vešera púščäla si. Vet som jä ich nepúščäla pre zlú vec, len pobozkat mojo líško a íst preč. (ľudová pieseň) Na záver stavania májov postavili parobci aj jeden veľký, ozdobený farebnými pantlíkami, na moste pri šetierni. Robili tak z úcty k všetkým vlachovským ženám a devám. Nezabudli po jednom máji postaviť aj pred farou a pri vstupe do kostola. Neskôr sa namiesto brezy nosili kvety. Na druhý deň, vo svätodušnú nedeľu ľudia išli do kostola za zvuku zvonov ozývajúcich sa z kostolnej veže. Celé rodiny obdivovali postavené máje, brezy, javore, či smreky pri každom dome, kde bývali dievky. V niektorých oknách boli vystavené aj ozdobné kvetinové koše s krásnymi kvetmi, hortenziami.
Všetci spoločne sme išli popred faru cez lavičku ponad potok vedľa školy. Keď sme vystúpali hore schodmi a prešli cez bráničku, dostali sme sa do nádherne vyzdobeného kostola, ktorý voňal po smrekových vetvičkách. Oblečení sme boli v krásnych sviatočných krojoch s pobožnou knižkou – Tranosciom v ruke. Podľa vrúcneho spevu, ktorý sa niesol celým kostolom bolo cítiť, že Duch Svätý vstúpil do našich sŕdc a Božia prítomnosť bola s nami. Po skončení služieb Božích sme si pred kostolom navzájom popriali požehnané sviatky a pomaly sa rozchádzali do svojich príbytkov, aby sme mohli prežívať toto sviatočné popoludnie so svojou rodinou.
Tento svätodušný deň bol pre všetkých balzamom na dušu, naplnený láskou, radosťou, zdravím a Božím požehnaním. Mladí ho ukončili na bále pri muzike a tanci, starší doma so spevom nábožnej piesne:
Duchu Svätý, daj lásky, veď je to tak treba, jak tej vody a chleba. Nech vánok tvoj zaveje, a oživí nádeje. Čuj hlasy naše tento svätodušný deň, keď vrúcne k Tebe voláme. (nábožná pieseň) |
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.